BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady nevyhovejú požiadavke prezidenta Andreja Kisku a nezmenia Ústavu SR v tomto volebnom období tak, aby funkcia sudcov zanikla automaticky po dosiahnutí konkrétneho veku.
Plénum v stredu totiž nepodporilo návrh novely najvyššieho zákona štátu od Jána Figeľa, Pavla Hrušovského (obaja KDH), Bélu Bugára a Lucie Žitňanskej (obaja Most-Híd).
Štvorica navrhovala, aby funkcia sudcu zanikla uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov. Novela je výsledkom diskusie, ktorú inicioval prezident Andrej Kiska.
V súčasnosti platí, že hlava štátu môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí veku 65 rokov. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta je návrh Súdnej rady SR, ktorý je rada povinná podať.
Veková hranica
V ústave ani v zákone však nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom hlava štátu vykonáva túto svoju právomoc.
"Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta republiky či, kedy a koho odvolá z funkcie sudcu, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenie," argumentovala štvorica predkladateľov.
Dosiahnutie veku 67 rokov je podľa nich hranica, ktorá reflektuje predĺženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských krajinách EÚ.
Opozícia zároveň v novele ústavy navrhovala aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahnu vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona. Tá mala byť od marca 2016, pričom sudcovia, ktorí by dosiahli vek 67 rokov skôr, mali mať možnosť súdiť až do konca roku 2016.
Zdravotný stav
Prezidentovi však stále mala ostať možnosť odvolať sudcu na návrh Súdnej rady v prípade, ak sudcovi zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka, nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti.
Kiska o takejto zmene s poslancami hovoril 7. októbra. Väčšina parlamentných strán vtedy vyjadrila pripravenosť rokovať o zmene ústavy tak, aby hlava štátu nemusela sudcov odvolávať. Prezident ešte predtým vyhlásil, že by chcel, aby v prípade nižších súdov zanikla funkcia po dovŕšení 67 rokov a v prípade Najvyššieho súdu po dosiahnutí 70 rokov.
Je totiž presvedčený, že zmena by posilnila nezávislosť súdnej moci od výkonnej a zabezpečila by rovnaké a spravodlivé postavenie pre všetkých sudcov.
Protiteroristícké zákony
Parlament tiež posunul protiteroristickú legislatívu do druhého čítania. V balíku právnych noriem je aj návrh na novelizáciu ústavy. V ústave by sa mali meniť maximálne možné lehoty na zadržanie v prípade podozrivých z trestných činov terorizmu.
Návrhy zmien vychádzajú z predpokladu, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií.
Zmeny sa budú týkať predĺženia lehôt pri obmedzovaní slobôd. Táto lehota sa pre orgány činné v trestnom konaní a súdy predĺžila z maximálne päť na 10 dní. Zavedie sa aj obligatórna väzba, súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho z terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov.
Prijímajú sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov a novely upravujú aj právomoci polície a spravodajských služieb.
V pléne neprešlo viacero návrhov opozície
BRATISLAVA. Pravidlá doručovania poštových zásielok sa nezmenia. Zmeniť postup doručovania poštových zásielok navrhoval v novele zákona o Správnom poriadku člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina, parlament jeho návrh neschválil.
Novelou Hlina reaguje na podľa neho terajšie nespravodlivé a nekorektné ustanovenie v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov.
Hlina upozorňuje, že podľa aktuálneho zákona, „ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel“.
Povinná rodinná doložka
Navrhovateľom zákonov sa povinnosti rozširovať nebudú a právne predpisy naďalej ostanú bez doložky o tom, ako vplývajú na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Skúmať tieto dosahy chcelo opozičné hnutie KDH, parlament však novelu zákona o rokovacom poriadku nepodporil. Kresťanskí demokrati neuspeli s rovnakou právnou normou v marci a neprešiel im ani pozmeňujúci návrh v tomto znení minulý týždeň.
"Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom," tvrdil líder KDH Ján Figeľ.
Záväznosť úspešného referenda
Neprešiel ani pokus poslancov OĽaNO zastaviť špekulácie o záväznosti úspešného referenda. Plénum nepodporilo zmenu Ústavy SR, prijatím ktorej sa malo skončiť spochybňovanie funkčnosti tohto právneho inštitútu a polemika, či je platný výsledok referenda právne záväzný pre NR SR a či je parlament povinný jeho platný výsledok prijať.
Podrobnejší postup mal upraviť nový zákon o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda. Ani ten poslanci neschválili.
Spôsob menovania riaditeľov škôl sa nezmení
Nezmení sa ani spôsob výberu riaditeľov škôl a školských zariadení. Poslanci nepodporili návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od Petra Osuského (SaS), ktorý chcel obnoviť postavenie školskej samosprávy pri rozhodovaní o riaditeľoch, ktoré mala pred 1. septembrom 2015.
tasr a sita
