BRATISLAVA. Otázka mechanizmu povinného prerozdeľovania utečencov bude jednou z tém rokovania Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, na ktorej sa zúčastní aj náš minister vnútra Robert Kaliňák.
Ministri vnútra európskej dvadsaťosmičky sa touto otázkou budú zaoberať v piatok 4. decembra. Otázka kvót je podľa šéfa rezortu vnútra stále na stole, pričom budú ministri na schôdzke preberať i hodnotenie jednotlivých relokácií, ktoré sú "neúspešné a potvrdzujú našu pravdu".
"Budeme mať pritom dobrú náladu, ktorá bude potvrdzovať, že toto sme od začiatku hovorili. Od začiatku sa to mohlo riešiť inak a nikdy nemuselo nastať to, čo nastalo," povedal Kaliňák novinárom.
Témou rokovania ministrov bude i spolupráca s Tureckom, ako aj to, čo má Turecko do riešenia migračnej krízy priniesť a čo od neho budú členské krajiny Európskej únie naďalej vyžadovať.
"Rozumieme aj finančnej pomoci, no tá nemôže prísť bez toho, aby boli zo strany Turecka splnené niektoré kroky," dodal minister.
Slovensko podalo žalobu pre rozhodnutie o povinných kvótachČítajte
Terorizmus a migrácia
Hlavnou témou rokovania ministrov vnútra však bude diskusia o terorizme a opatreniach, ktoré súvisia s posilnením boja proti terorizmu ako jedného z najväčších bezpečnostných rizík v Európe v tejto chvíli. Pokračovať budú i v riešení migračnej krízy, ktorá podľa Kaliňáka priniesla i toto riziko.
"Migračná kríza je často zneužívaná na nábor nových bojovníkov v Európe, ale aj na nepozorované premiestňovanie sa občanov únie, ktorí sa pôvodom radia k radikálom a nepozorovane prekračujú hranice," vysvetlil.
Toto Slovensko podľa neho od začiatku kritizovalo s tým, že nepozorované a neregistrované prekračovanie hraníc je jedným z najväčších bezpečnostných rizík.
"Nemusí byť vždy len teroristické, môže ísť o obyčajných organizovaných zločincov alebo obyčajných zlodejov," poznamenal šéf rezortu vnútra. Ako dodal, "keď ich nemáte registrovaných, neviete, kto sa ako v Európe pohybuje, a teraz tu je prakticky možno takmer milión ľudí, o ktorých nevieme nič. Voľne sa pohybujú bez toho, aby ich ktokoľvek zaregistroval".
"Vysvetlite mi, ako majú bezpečnostné zložky pracovať s informáciami, keď nevedia, kto sa v Európe nachádza," doplnil s tým, že to je naozaj veľmi ťažké.
Zákaz zbraní
Jedným z bodov rokovania bude i smernica o zákaze automatických a poloautomatických zbraní, čo je podľa Roberta Kaliňáka možno až príliš hysterická reakcia na celú situáciu s terorizmom. Ani jeden z útokov nebol podľa jeho slov spáchaný legálnou zbraňou.
"Všetko sú to nelegálne zbrane a ak má byť našou odpoveďou to, že zakážeme legálne zbrane, potom bude všetkým jasné, že sme v boji proti nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami nijak nepokročili," vysvetlil novinárom. Ak by to bolo podľa neho súčasťou iných opatrení, bolo by to v poriadku. Veď treba samozrejme sprísniť aj to, aby sa tieto zbrane nedali zneužiť hlavne po tom, čo budú niekomu ukradnuté, povedal.
"Sme za toto sprísňovanie, ale ak to má byť jediné opatrenie, tak je to dramaticky málo. Na jednej strane to bude obrovská šikana pre športových strelcov, o čom sa v mene väčšej bezpečnosti môžme baviť, no ak za tým nenasleduje ďalšie opatrenie v boji proti nelegálnemu obchodu so zbraňami, tak je to potom naozaj absurdné opatrenie, ktoré nevyrieši ani nezlepší situáciu," uviedol.
Hraničná stráž
Ministri budú v Bruseli riešiť i hraničnú stráž, ktorá keď nebude podľa šéfa vnútra súčasťou agentúry Frontex, bude zbytočná. Kaliňák však o jej fungovaní zatiaľ podrobnosti nemá. Ak by bola podľa neho súčasťou Frontexu, alebo Frontex by sa nejakým spôsobom transformoval do tejto podoby, vtedy tam zmysel vidí. Názory štátov sa v tomto prípade rozchádzajú, pripomenul.
"Predstavte si, že by boli nejaké medzinárodné tímy, ktoré by nás kontrolovali napríklad pri odletoch v Rakúsku. Nekontroloval by nás tam len rakúsky policajt, ale tiež napríklad maďarský, fínsky či slovenský. A ten by mal zároveň garantovať bezpečnosť samotnému štátu, čiže otázka úplnej garancie ochrany suverenity by tam bola podľa mňa mierne narušená," vysvetlil.
Dodal, že s tým majú problém viaceré štáty. Je to však podľa neho len otázka úpravy funkcie takejto stráže, pretože, ak má byť určená najmä na ochranu vonkajších hraníc a predovšetkým zelenej hranice, môže to mať svoj význam.
"Zlúčenie síl jednotlivých štátov v tomto prípade môže byť efektívne a rozhodne si myslím, že na to máme pripravených aj našich policajtov, aby dokázali pomáhať krajinám, ktoré situáciu nezvládajú, takže nasadzovanie tímov ad hoc je určite prínosom," povedal Robert Kaliňák a doplnil, že väčšina bezpečnostných opatrení, ktoré budú na ministerskej rade riešiť, je v poriadku.
