BRATISLAVA. Poslanci opozičnej SaS nepodporia vládny protiteroristický balíček zákonov, lebo sú presvedčení, že štátna moc sa pod rúškom boja proti terorizmu snaží obmedziť slobodu svojich občanov. Vyhlásil to vo štvrtok líder SaS Richard Sulík.
"Benjamin Franklin povedal, že ten, kto sa vzdá slobody kvôli bezpečnosti, si nezaslúži ani slobodu ani bezpečnosť," tvrdí šéf liberálov. Nepozdáva sa mu ani spôsob prerokúvania balíčka v skrátenom konaní.
"Slovensko nie je terorizmom priamo ohrozené, premiér Robert Fico (Smer) len straší ľudí. Útok na Slovensku je mimoriadne nepravdepodobný, je preto dostatok času na pokojnú a rozvážnu diskusiu o zmene ústavy. Ak totiž urobíme v ústave zbrklé zmeny, najbližších 20 rokov ich nebudeme vedieť vrátiť späť," upozornil na tlačovej besede Sulík s tým, že vláda zúfalo potrebuje udržať tému utečencov, aby nimi prekryla svoje prešľapy.
Niektoré áno, ako celok nie
Skrátené konanie kritizoval aj podpredseda SaS Ľubomír Galko.
"Je to len na vytvorenie falošného dojmu, že bezpečnostným orgánom chýbajú účinné nástroje na boj s terorizmom, čo nie je pravda. Ako bývalý minister obrany a člen brannobezpečnostného výboru vyhlasujem, že Slovensku nehrozia žiadne teroristické útoky. Riziko nie je o nič väčšie, ako bolo v minulosti. Je to len kamufláž, aby sa Slovensko priblížilo policajnému štátu," tvrdí.
Tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik uviedol, že niektoré technické návrhy v balíčku sú prijateľné, ako celok sa to však podporiť nedá.
"Rozširuje sa moc tajných služieb. V štátoch, kde súdy riadne fungujú, sa to ochranou práv jednotlivcov vyvažuje. To my však nemáme. Ak teda polícia a tajné služby budú mať širšie právomoci, tak nebude nikoho, kto bude ochraňovať práva jednotlivca," dodal.
Ohrozenie nedovolia
Podľa antiteroristického balíčka, ktorý je aktuálne v druhom čítaní, majú polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získať v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Návrhy vznikli expresne po sérii teroristických útokov v Paríži.
"Vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) s tým, že nedovolí, aby taká hrozba, aká bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov, mala ohroziť Slovenskú republiku. "To jednoducho určite nedovolíme," uistil.
V prípade novely ústavy bude musieť vládna strana Smer pri definitívnom hlasovaní získať v parlamente podporu opozície, keďže je potrebných minimálne 90 hlasov. Cieľom zásahu do základného zákona štátu je zdvojnásobiť lehotu, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná, a to zo súčasných 48 na 96 hodín (štyri dni).
Rovnako na dvojnásobok sa má predlžiť aj doba, v rámci ktorej musí sudca zadržanú osobu od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu, a to zo 72 na 144 hodín (šesť dní). Celková lehota pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy na zadržanie osoby v súvislosti s týmto trestným činom tak má byť až desať dní.
Zásahy v trestnom poriadku
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty ohľadom terorizmu postačujúce.
Najviac zásahov vláda urobila do Trestného poriadku. "Môžem potvrdiť, že navrhujeme zavedenie takzvanej obligatórnej väzby. Súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu, ktorý súvisí s terorizmom, bez uvedenia dôvodu," priblížil premiér.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti.
