BRATISLAVA. Trend ubúdania vojakov, ktorí sú v zálohách Ozbrojených síl (OS) SR, by sa mohol v roku 2016 zastaviť. Ministerstvo obrany totiž spustí projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Prinášajú ho vládna novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave. Právne normy odobril prezident SR Andrej Kiska.
Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik. Ten bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy.
Súčasťou výcviku bude aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať trojtýždňový odborný výcvik zameraný na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.
Budú v zálohách
Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch.
"Podľa predbežného zámeru by malo byť ročne vycvičených 150 občanov, nevylučujeme však, že v budúcnosti by sa tento počet mohol navýšiť," uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude predchádzať prijímacie konanie, v rámci ktorého sa preverí zdravotná a psychická spôsobilosť záujemcu. Ak prejde výberom, tak uzavrie s veliteľom výcviku písomnú dohodu.
Zamestnávateľ nebude môcť dať výpoveď
Vojaci v dobrovoľnej vojenskej príprave budú aj finančne ohodnotení, a to tak, že za každý deň výcviku dostanú 2,25 percenta zo životného minima, ktoré je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura. Vojaci by tak mali dostať 4,45 eura na deň. "Dnes je predčasné hovoriť o konečnej podobe príspevkov. Tie sa budú odvíjať od finančných možností," dodala Balleková.
Armáda vojakom počas výcviku zabezpečí stravovanie, ubytovanie a výstroj. Prispeje im tiež na náklady spojené s cestovaním do výcvikového centra.
Po novom sa rozšíri aj ochrana zamestnancov s tým, že im zamestnávateľ nebude môcť dať výpoveď, ak vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu, alebo absolvujú pravidelné cvičenie. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu, zamestnávateľ mu bude môcť dať voľno.
"Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak," uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. Po návrate do práce bude musieť zamestnávateľ zamestnanca zaradiť na pôvodnú pracovnú pozíciu.
Lepšia ochrana pre obete násilia
Už aj obete násilia na Slovensku by mali mať zaručenú lepšiu ochranu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Postarať sa má o to zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ktorý odobril prezident.
Do svojej legislatívy Slovensko prenáša dve smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ - o európskom ochrannom príkaze a o útokoch na informačné systémy. V prípade prvého predpisu sa zlepšenie ochrany týka najmä obetí domáceho násilia alebo obťažovania.
Doteraz museli obete podstúpiť zložité postupy, aby ochranu uznali aj iné členské štáty. V každej krajine museli na účel získania osvedčenia absolvovať iný postup.
Nové pravidlá znamenajú, že súdne zákazy, ochranné príkazy a obmedzujúce príkazy vydané v jednom členskom štáte bude možné rýchlo a ľahko uznať v celej EÚ prostredníctvom jednoduchého osvedčenia.
Uznaním európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte dochádza k akceptácii existencie a platnosti ochranného opatrenia prijatého v inom členskom štáte a následne k poskytnutiu obdobnej ochrany dotknutej osobe v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, uvádza v materiáli k zákonu ministerstvo.
Úprava rokovacieho poriadku bude samostatná
Cieľom novej legislatívnej normy o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR je zabezpečiť aj účasť verejnosti na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov. Prezident ju podpísal.
Schválený zákon tiež upravuje pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky. Predkladateľ vypracovaných právnych predpisov tak môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických alebo právnických osôb. Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy.
Z pohľadu Via Iuris zákon nerieši dostatočne problematiku nepriamych noviel. Ide o zmeny zákonov v druhom čítaní v parlamente prostredníctvom nimi nesúvisiacich zákonov. Via Iuris tiež požadovala, aby sa do verejného pripomienkového konania dostali aj návrhy, ktoré predkladajú poslanci alebo parlamentné výbory.
Rezort spravodlivosti tu upozornil na to, že súčasťou predmetného zákona nie je úprava rokovacieho poriadku parlamentu. Tú bude riešiť samostatný poslanecký návrh.
Rovnaký nárok na dovolenku ako zamestnanci obce pre starostov
Starostovia na Slovensku budú mať nárok na priznanie dovolenky podľa Zákonníka práce v rozsahu, ako majú zamestnanci obce. Počíta s tým novela zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Novela má odstrániť súčasný nerovnovážny stav, v ktorom starosta nemá nárok na priznanie dovolenky v rovnakom rozsahu ako zamestnanci obce, resp. zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.
"Ide nám o to, aby bolo jasne definované, ako bude starosta čerpať dovolenku. V súčasnosti ju, podobne ako minister, nemá presne vymedzenú," povedal Ľubomír Petrák. Zmeny navrhli poslanci NR SR Ľubomír Petrák a Igor Choma (obaja Smer). Petrák je starostom Hurbanovej Vsi, Choma primátorom Žiliny.
Poslanci uvádzajú, že svojou novelou chcú reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe. "Prispeje sa tým k lepšej zrozumiteľnosti, zvýši sa miera právnej istoty a obmedzí sa výskyt dezinterpretácií v aplikačnej praxi," dodávajú v dôvodovej správe.
Pribudne nový pamätný deň
Budúci rok nastane v kalendári zmena. Prezident podpísal novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorá ustanovila 6. október ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer).
"V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom," vysvetlil Jasaň, podľa ktorého má byť venovaný práve im.
Poslanec tvrdil, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli. "Áno, mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.
Jeden z takýchto pamätníkov je podľa jeho slov aj na Dukle. "Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach," menoval poslanec.
