BRUSEL/BRATISLAVA. Krajiny Európskej únie sa zhodujú v názore, že pod tlakom migračnej krízy je potrebné zamerať justičnú spoluprácu na šíriace sa prejavy nenávistnej komunikácie, najmä v elektronických médiách. Uviedol to minister spravodlivosti SR Tomáš Borec v rámci dnešného zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť v Bruseli.
Boj proti nenávistným prejavom na internete bol jednou z hlavných tém rokovaní ministrov. Ako však konštatoval Borec, táto debata je ešte len na začiatku a začína dosť zoširoka, aj keď je zrejmé, že ide o problém, ktorý treba riešiť na európskej úrovni.
Už aj preto, že komunikácia s veľkými celosvetovými poskytovateľmi internetového obsahu a diskusných fór je efektívnejšia na európskej úrovni ako na národnej.
Minister spresnil, že v niektorých členských krajinách únie vrátane Slovenska neexistuje napríklad zastúpenie spoločnosti Facebook, čo by úradom "protinenávistné" snahy sťažilo.
Každá krajina si to rieši sama
"Ak hovoríme o samoregulácii elektronických médií, tak je potrebné hovoriť aj o tom, ako zjednotiť sadu pravidiel, čo všetko je a nie je nenávistný obsah. Aby to bolo jednotné, aby prevádzkovatelia mali jednoznačný a transparentný spôsob, čo a ako treba regulovať," vysvetlil situáciu Borec.
Pripomenul, že procesy trestného práva, čiže samotné stíhanie autorov nenávistných prejavov, si každá členská krajina rieši sama.
Minister priznal, že sú krajiny ako napríklad Nemecko či Rakúsko, kde s vymazávaním nenávistných obsahov na internete už majú bohatšie skúsenosti, hoci sa množia kritiky, že k vymazaniu takýchto prejavov dochádza pomaly.
Podľa jeho slov treba preskúmať takzvaný reakčný čas, pretože je ťažko nastaviť nejakú lehotu na vymazanie článkov alebo príspevkov identifikovaných ako nenávistné bez toho, aby príslušné orgány poznali existujúce technické obmedzenia.
Tenká hranica
Na otázku, či sa dá určiť hranica medzi slobodou slova a príspevkom, ktorý už spĺňa parametre nenávistného postoja, Borec priznal, že ide o legitímnu otázku. V tomto smere existujú rozdiely nielen medzi Európou a USA, kde prvý dodatok k ústave zaručuje maximálnu slobodu slova, ale aj medzi jednotlivými štátmi EÚ.
"V Európe tiež nemáme jednotné pravidlá, pokiaľ ide o slobodu prejavu. Čo je prijateľné napríklad v Belgicku, už nemusí byť prijateľné na Slovensku," skonštatoval Borec.
Dodal, že v priestore EÚ sa dá hovoriť o rôznych úrovniach slobody, aj preto sa Rada ministrov zhodla na tom, že treba vytvoriť čosi ako jednotný etický kódex, ktorý ponúkne jednotné a zrozumiteľné pravidlá vychádzajúce z európskej judikatúry, z pravidiel Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalších relevantných medzinárodných dokumentov.
