BRATISLAVA. V rámci zahraničnej politiky Slovenska voči Číne je potrebný komplexnejší prístup. Je totiž veľmi ťažké kontrolovať a mať prehľad, kto všetko v Číne investuje, akým spôsobom a v ktorých oblastiach. Pre TASR to uviedla riaditeľka Inštitútu ázijských štúdií pri Centre pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) Lucia Husenicová.
"Možno by bolo fajn vytvoriť online platformu len pre spoločnosti, ktoré by mali záujem registrovať sa a poskytnúť informácie aj kvôli štatistickým údajom, výskumom či vzájomným záverečným hodnoteniam," uviedla. Podľa nej to môže pomôcť aj obchodným partnerom týchto spoločností, ak zaregistrujú spätnú väzbu či podporu vo vzťahu k štátu.
Slovensko hodnotia pozitívne
V rámci bilaterálneho vzťahu medzi Slovenskom a Čínou vníma, že by bolo dobré stanoviť si plány a ciele, či už na úrovni vlády alebo ministerstva zahraničných vecí. "Priority, ktoré by nás mali zaujímať vo vzťahu k Číne a zároveň je dôležitá naša vlastná aktivita, podpora a propagácia Slovenska," podotkla Husenicová.
Ako tvrdí, Slovensko môže dať o sebe vedieť či už samostatne, v rámci spolupráce Vyšehradskej štvorky s Čínou (V4+1) alebo platformy partnerstva 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny. (16+1). "My sa musíme aktivizovať v tejto oblasti propagácie vlastného štátu, vlastných podnikateľov a možností," spresnila riaditeľka.
Podľa nej čínska strana hodnotí pozitívne Slovensko v rámci V4+1 a 16+1 a z hľadiska obchodnej bilancie. Ako podotýka, SR totiž vyváža veľké množstvo áut do Číny.
Práve v tomto priemyselnom odvetví je Slovensko pre túto krajinu zaujímavým a dôležitým partnerom. "To je oblasť, kde máme možnosť na nejaké inovácie a nové projekty vo vzťahu k Číne," priblížila riaditeľka.
Zaujať môže prírodou i atrakciami
Slovensko môže zaujať aj svojou prírodou a turistickými atrakciami. Inštitút ázijských štúdií CENAA konštatuje, že Číňania sú v súčasnosti veľmi aktívni a chcú spoznávať svet. Je to teda jedna z možností, kde by sa mohli prehĺbiť bilaterálne vzťahy. Dajú sa zlepšiť aj vzťahy na medziľudskej, študentskej či vedeckej úrovni.
"Máme veľa študentov, ktorí sú v Číne. Obľúbili si tú krajinu, chcú tam zostať a mnohí tam už aj pracujú. Turizmus, kultúrne odlišnosti a vzájomné spoznávanie sa, to vidím akú zaujímavú príležitosť rozvoja vzájomných vzťahov," skonštatovala Husenicová.
Zástupca veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Slovensku Qian Zhou pre TASR uviedol, že vzťahy medzi Čínou a Slovenskom vníma ako dobré. Od roku 2010 podľa neho patrí SR medzi štyroch najväčších obchodných partnerov Číny v strednej a východnej Európe.
"Nie len z hľadiska obchodu, ale aj v rámci politiky sú tieto vzťahy celkom dobré. Minulý rok sme oslávili 65. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi ČĽR a SR. Myslíme si, že napríklad pri výmene študentov, kontaktov medzi profesormi vysokých škôl ešte máme priestor na rozvoj," povedal Zhou.
Počíta s investíciami na Slovensku
Čína podľa neho počíta s investíciami na Slovensku, ktoré je podľa zástupcu veľvyslanca ideálnym miestom na výrobu v Európe. "Je tu napríklad kvalitná pracovná sila," podotkol.
Ako tvrdí, Čína vníma veľký potenciál v automobilovom priemysle. "To je najsilnejšia časť slovenskej ekonomiky. My máme záujem investovať práve v tejto oblasti do zahraničia, do Európy," doplnil Zhou. Platformy V4+1 a 16+1 vníma ako veľmi dobrý priestor na spoluprácu a rozvíjanie vzťahov medzi Čínou a Európskou úniou.
Inštitút ázijských štúdií CENAA realizoval výskumný projekt, ktorého primárnym cieľom bolo pozrieť sa na realitu vzťahov medzi Čínou a Slovenskom. Taktiež či Slovensko využíva možnosti, ktoré sú mu dané v rámci platforiem spolupráce V4+1 a 16+1.
Pri tvorbe výskumného projektu inštitút komunikoval s ministerstvom zahraničných vecí, čínskou ambasádou na Slovensku či s viacerými obchodnými komorami. Výsledky výskumného projektu prezentoval dnes na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
