Ľudia strácajú podľa ombudsmanky JANY DUBOVCOVEJ citlivosť na postupy policajných zložiek, ktoré sa rady hrajú s verejnou mienkou.
Ako vnímate výsledky vyšetrovania zásahu v Moldave?
„Základom problému je, že som zistila, že zásah v Moldave nebol nevyhnutný. To v demokratickom a právnom štáte znamená, že vôbec nemal byť. Použitie sily štátu voči fyzickej osobe, ak to nie je nevyhnutné, je v rozpore so základnými právami a slobodami ľudí. Trestné stíhanie sa viedlo voči policajtom, ktorí sa zúčastnili na policajnom zásahu na základe rozkazu. Chýba postoj k tomu, že nešlo o nevyhnutný zásah. Tým sa nikto nezaoberal, hoci práve to je podstata.“
Po celý čas boli pochybnosti, či sa vyšetrovanie vedie správne. Sú pre vás výsledky vyšetrovania legitímne?
„Slovenská republika v takýchto prípadoch nedokáže zabezpečiť nezávislé vyšetrovanie. To znamená, že ani toto vyšetrovanie nemôžem považovať za nezávislé. Vyšetrovanie takéhoto policajného zásahu by mal viesť orgán, ktorý nie je nijakým spôsobom spojený s políciou ani s prokuratúrou. Štát doteraz nevie ľuďom zabezpečiť právo na nezávislé vyšetrovanie. Som presvedčená, že ak by poškodení vytrvali a využili by všetky právne cesty, ktoré majú dispozícii, tak niekde na konci by v Štrasburgu padlo rozhodnutie proti Slovenskej republike.“
Nemáte pocit, že príslušné orgány sa celý čas snažili proces cielene predlžovať?
„Požiadavka nezávislého vyšetrovania znamená aj to, že vyšetrovanie má byť efektívne, teda čo najrýchlejšie. Toto sa v prípade Moldavy nad Bodvou nestalo. Výsledky môjho prieskumu som zverejnila relatívne rýchlo. Vyšetrovanie sa začalo až po veľmi dlhom čase od zásahu. Z informácií, ktoré máme k dispozícii, mali poškodení identifikovať konkrétnych policajtov. My sme zistili, že zásah bol neočakávaný a viedli ho kukláči. Keď vás prepadne na ulici niekto v kukle a so psami, tak skúste po roku a pol identifikovať policajta, ktorý to urobil.“
Po zásahu v Moldave sa polícia začala viac zaoberať nakrúcaním svojich akcií. Ako hodnotíte zmeny, ktoré ministerstvo vnútra doteraz prijalo?
„Vôbec sa nezačalo riešiť používanie kamier na policajných staniciach, čo som navrhovala ako prioritu. V prípade Moldavy som zisťovala aj to, čo sa dialo s ľuďmi, ktorí boli predvedení na políciu. Preto som navrhovala, aby polícia robila videozáznam o tom, ako policajti vybavujú predvedené osoby. Ak môžu banky snímať vybavovanie svojich klientov, tak aj polícia v 21. storočí môže snímať zaobchádzanie s osobou, ktorú predviedla. Na tieto pripomienky doteraz nikto nereagoval. Okrem toho som navrhovala, aby sa zaznamenávali zásahy, pri ktorých sa predpokladá použitie policajnej sily. Čiastočne sa to rieši, ale zatiaľ nikto nekontroluje, kedy polícia kameru použije a kedy nie. Nevieme ani to, či polícia takýto záznam sprístupní. Napríklad v prípade, keď policajti na diaľnici omylom strieľali na študentov, polícia záznam nezverejnila a za záhadných okolností ho skartovala s odôvodnením, že išlo o testovací záznam.“
Po skončení vyšetrovania moldavskej kauzy ste napísali, že spoločnosť stráca citlivosť na policajné postupy. Ako ste to mysleli?
