BRATISLAVA. V základných a stredných školách patrí k pretrvávajúcim nedostatkom školských vzdelávacích programov nevypracovanie učebných osnov, prípadne ich nedostatočné rozpracovanie.
V materských školách v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom vo vypracovaní vzdelávacích programov a školských poriadkov nastalo zlepšenie.
Vyplýva to zo Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v školskom roku 2014/2015, ktorú predložilo ministerstvo školstva na rokovanie vlády.
Ako ďalej vyplýva zo správy, v 77 percentách školských vzdelávacích programov stredných odborných škôl neakceptovali rámcové učebné plány.
Predmety sa nevyučovali
Porovnaním učebných plánov a rozvrhov hodín sa ďalej zistilo, že v niektorých odboroch výchovno-vzdelávací proces nebol v súlade so školským vzdelávacím programom. V učebných plánoch boli predmety, ktoré v škole nevyučovali. V iných prípadoch vyučovali také, ktoré do plánov nezaradili.
Pozornosť školskej inšpekcie aj v školskom roku 2014/2015 bola zameraná na odborné vzdelávanie. Cieľom inšpekcie bolo zistiť, ako sa plnia požiadavky na profil absolventa.
Nedostatky sa vyskytli v 30 percentách kontrolovaných odborov, ktorých materiálno-technické a prístrojové vybavenie neumožňovalo žiakom počas štúdia dosiahnuť kompetencie vymedzené obsahovými a výkonovými štandardami.
Pasivita žiakov
Úroveň preukázaných vedomostí žiakov na viacerých hodinách predmetov všeobecného vzdelávania aj odborného teoretického vzdelávania bola nízka, výrazným nedostatkom bola aj pasivita žiakov.
Štátna školská inšpekcia zároveň oslovila firmy, v ktorých sa uskutočňoval odborný výcvik pre najpočetnejšie skupiny žiakov.
Spätnú väzbu poskytlo 10 z 25 oslovených firiem, pričom podľa ich vyjadrení žiakom zo všeobecných kompetencií najviac chýbali komunikačné a prezentačné schopnosti, ale aj základné pracovné návyky týkajúce sa dodržiavania pracovného času, jeho efektívneho využívania a organizovania.
Málo účinným článkom riadenia vo všetkých druhoch a typoch škôl sa už niekoľko rokov javí vnútorný systém kontroly a hodnotenia, ktorého nízka efektivita často negatívne vplývala na skvalitňovanie procesov výchovy a vzdelávania.
Segregácia rómskych žiakov
Školská inšpekcia poukázala v troch základných školách aj na priestorovú segregáciu rómskych žiakov. Riaditeľom škôl uložila opatrenia na odstránenie nedostatkov.
Školskí inšpektori cielene kontrolovali tiež mieru zapracovania Národného štandardu finančnej gramotnosti do školských vzdelávacích programov.
Z celkového počtu kontrolovaných gymnázií vôbec nevenovalo pozornosť implementácii stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a v oblasti manažmentu osobných financií vôbec 10,3 percenta škôl.
Z celkového počtu základných škôl Národný štandard finančnej gramotnosti nezapracovalo do svojich materiálov 20 percent subjektov. V deviatich kontrolovaných praktických školách sa 48 žiakov (deväť percent) všetkých praktických škôl, vzdelávalo v rozpore so zákonom.
Dôvodom bolo ich prijatie do praktickej školy bez splnenia podmienok na prijatie.
Vyše tisíc šesťsto inšpekcií
Správa vychádza z výsledkov kontroly a hodnotenia kvality škôl a školských zariadení, ktoré sa získali z 1 637 vykonaných inšpekcií.
Z toho v štátnych školách a školských zariadeniach bolo 1 421 inšpekcií, v cirkevných 113 a v súkromných 103.
Správa obsahuje okrem poznatkov a záverov z vykonaných školských inšpekcií aj podnety a odporúčania na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej činnosti určené riaditeľom škôl a školských zariadení, zriaďovateľom, školským vzdelávacím inštitúciám, priamo riadeným organizáciám ministerstva, orgánom štátnej správy v školstve a ministerstvu školstva.
