BRATISLAVA. Solidarita a jednota Európskej únie je niečo, na čo sa musíme v najbližšom období zamerať, opätovne zdôraznil v súvislosti s utečeneckou krízou prezident SR Andrej Kiska po stretnutí s chorvátskou prezidentkou Kolindou Grabar-Kitarovićovou.
Uviedol, že tému migrácie na Slovensku ovplyvnila predvolebná kampaň a nesmieme dovoliť, aby táto téma Európsku úniu rozdeľovala. Podľa Grabar-Kitarovićovej migrácia nie je problém, ktorý sa dá vyriešiť v krátkom časovom horizonte.
„Čiastkové riešenia neriešia nič,“ vyhlásila po stretnutí s Kiskom. Chorvátska prezidentka je na oficiálnej návšteve Slovenska po prvýkrát. Ako hlava štátu Bratislavu už navštívila, zúčastnila sa na bezpečnostnej konferencii Globsec v lete tohto roku.
Kiska pri otázke, či si Slovensko uvedomuje, aké dôsledky môžu plynúť z podania žaloby pre kvóty na migrantov, ktorú Slovensko podalo, uviedol, že pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, je to jej právom takúto žalobu podať. Dodal však, že otázku migrácie na Slovensku silne poznačila aj predvolebná diskusia.
Kríza nás nesmie rozdeľovať
„Som presvedčený, že keby neboli parlamentné voľby, diskusia aj kroky by sa uberali iným smerom,“ povedal prezident. Dodal, že musíme ukázať solidaritu a musíme dbať na to, aby táto kríza Európsku úniu nerozdeľovala. Grabar-Kitarovićová povedala, že je za právo každej krajiny riešiť svoje otázky v rámci suverenity.
„Je na každom štáte, či povie áno, alebo nie, či je v stave kvóty dodržať a či ich bude akceptovať v takej podobe, ako ich odsúhlasila Európska únia,“ dodala s tým, že podľa nej kvóty môžu byť len dočasným riešením.
Grabar-Kitarovićová viackrát zdôraznila, že s migráciou je spätá nielen humanitárna otázka, ale aj otázka bezpečnosti. Myslí si, že je potrebné spoločné európske riešenie, ktoré sa zameria na príčiny migrácie. „Je tu potrebné diplomatické riešenie a odstraňovanie vzniku migrácie, čo súvisí s odstraňovaním problému chudoby,“ uviedla.
Príčiny toku utečencov
Potrebujeme riešiť celú problematiku príčin toku utečencov – či už sú to vojny, nízke vzdelanie, problémy chudoby a klimatických zmien, dodala. Chorvátska prezidentka takisto zdôraznila, že pri riešení migračnej krízy je dôležitá ochrana grécko-tureckej hranice.
„V týchto chvíľach je potrebné sa vynasnažiť, aby sa problém v prvom rade riešil tam, kde začína byť pálčivý, a to je na grécko-tureckej hranici,“ skonštatovala s tým, že je dôležité zlepšiť kapacity krajín prvého vstupu pre utečencov.
„Grécka hranica je momentálne našou hranicou a je úlohou nielen schengenu, ale aj celej Európskej únie myslieť na to, ako túto hranicu v spolupráci s Gréckom ustrážiť,“ povedal Kiska s tým, že toto je zadanie dneška. Myslí si, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby Grécko zostalo členom Európskej únie, schengenu, ale aj eurozóny.
Nemajú kapacity
Kolinda Grabar-Kitarovićová priznala, že jej krajina čelí náporu migrácie, ale ani pri najlepšej vôli nemajú dostatočné kapacity prijať také obrovské množstvo ľudí, ktorí chcú ísť do Európy.
„Ide o niekoľko miliónov ľudí,“ zdôraznila. Tvrdí, že vždy sa zasadzovala za lepšiu ochranu hranice, hlavne zelenej. „Nie za uzavretie, ale prísnejšiu kontrolu,“ priblížila svoj postoj s tým, že „otázka je, do akej miery je naozaj Dublinská dohoda v dnešnom čase účinná. Podľa mňa je mŕtva,“ vyhlásila chorvátska prezidentka.
Prezidenti spolu diskutovali aj o rozširovaní Európskej únie. Chorvátsko aj Slovensko sú zástancami toho, že krajiny, ktoré sa v Európe nachádzajú a nie sú členmi EÚ, „ale majú ambíciu a sú schopné naplniť podmienky vstupu, tak by sme mali spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme umožnili týmto krajinám tento krok spraviť,“ uviedol Kiska.
Kaliňák: Nemyslím si, že Dublinský protokol je mŕtvy
BRATISLAVA. Dublinský protokol nie je mŕtvy, stačí ho začať znova používať. Minister vnútra Robert Kaliňák tak zareagoval na slová chorvátskej prezidentky Kolindy Grabar-Kiratovićovej, ktorá po stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom uviedla, že podľa nej je Dublinský protokol mŕtvy.
Ako dodal, podľa Dublinského protokolu by sa migranti mali navracať späť do krajiny, kde požiadali o azyl. „To prestali aplikovať niektoré západné krajiny. Takže ja si nemyslím, že Dublin je mŕtvy, stačí ho začať znova používať. To že niečo nepoužívame, nedodržujeme, ešte neznamená, že je mŕtvy. Je to skôr svedectvo o tom, že som prestal, že som rezignoval na dodržiavanie niektorých pravidiel. Neregistráciou utečencov pochovávajú Dublin, nie naopak,“ uviedol Kaliňák.
Ako Kaliňák zdôraznil, aj krajiny ako Bulharsko a Rumunsko, ktoré nepatria do schengenského priestoru, musia vykonávať kontrolu svojich vonkajších hraníc tak, akoby boli súčasťou schengenu. To isté platí podľa Kaliňáka aj o Chorvátsku. Šéf rezortu vnútra však dodal, že Slovensko je v plnej miere ochotné Chorvátsku pomôcť.
sita
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
