BRATISLAVA. Slováci si naďalej nebudú môcť pálenku legálne páliť v domácnostiach. Parlament vo štvrtok neschválil novelu zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh, ktorou povolenie pálenia alkoholu v domácnostiach navrhovali nezaradení poslanci Jozefa Kollár, Daniel Krajcer, Martina Chren a Juraja Miškov.
Členovia strany Skok neúspešne presadzovali, aby majitelia ovocia, ktorí z neho chcú vyrobiť ovocný destilát pre vlastnú potrebu, to mohli robiť legálne, na oficiálnych zariadeniach a bez strachu o svoje zdravie. Aktuálna legislatíva pálenie dovoľuje len v registrovaných, tzv. verejných páleniciach, čo je podľa opozičných poslancov z mnohých dôvodov nepraktické a takisto to stojí dosť peňazí, pretože je potrebné z takto vyrobeného alkoholu zaplatiť daň, ktorá nie je nízka.
„Naša novela zákona vychádza z toho, že majiteľ ovocia si môže kúpiť certifikovanú aparatúru na destilovanie alkoholu, ktorú si nechá zaregistrovať. Následne môže vypáliť až do 50 litrov ovocného destilátu ročne pre vlastnú potrebu,“ vysvetlil Krajcer poslancom pri uvádzaní novely.
Združenie výrobcov liehu s návrhom nesúhlasilo
"Ja tento návrh zákona vítam, je absolútne nepolitický," povedal v rozprave poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič. Dnešný stav podľa neho robí z ľudí kriminálnikov, pričom ide o široko akceptovateľný fakt a ľudskú realitu. Viskupič tiež pripomenul, že pri ohlasovaní čierneho pálenia si ľudia často riešia iné susedské spory.
Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (ZVL), ktoré je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), s návrhom štyroch nezaradených poslancov nesúhlasilo. Tajomník ZVL Július Forsthoffer zdôraznil, že štát musí mať výrobu alkoholu v každej jeho forme pod prísnou kontrolou.
"Pokiaľ povolíme pálenie bez obmedzenia komukoľvek, tak sa nám výroba alkoholu vymkne spod množstevnej a kvalitatívnej kontroly. V tom je slabina poslaneckého návrhu, ktorý vnímame len ako reklamnú predvolebnú kampaň. Nikto snáď nechce, aby sme boli opäť svedkami aféry z otravy alkoholom, akú zažívali v nedávnej minulosti v susednej Českej republike," upozornil Forsthoffer. Argumentácia, že každý má mať právo vypáliť si vlastný alkohol, nie je preto podľa ZVL dostatočne opodstatnená.
V prípade zmeny legislatívy ZVL radšej žiada meniť národnú sadzbu dane, ktorá je so sumou 10,8 eura na liter absolútneho alkoholu dvojnásobne vyššia ako európska, ktorá je 5,4 eura na liter alkoholu. Ďalšiu pomoc páleniciam vidí združenie aj v povolení spracovávať v páleniciach obilniny, napríklad raž, alebo možnosti obchodovania s vypáleným produktom pre drobných pestovateľov ovocia.
Zákaz interrupcií neprešiel
Parlament tiež nechválili návrh ústavného zákona, ktorým trojica opozičných poslancov Štefan Kuffa, Marián Kvasnička (obaja nezaradení) a Jozef Mikloško (KDH) presadzovala zákaz interrupcií.
Predkladatelia chceli návrhom garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší.
"„Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať pre jednoznačnosť spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave výslovne zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj na nenarodené deti, napr. právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať," zdôvodňovali návrh Kuffa, Kvasnička a Mikloško.
Neopomenuteľní dediči sa vypúšťať nebudú
Ochrana tzv. neopomenuteľných dedičov pri dedení zo závetu sa vypúšťať nebude. Poslanci za SaS Jana Kiššová a Juraj Droba v pléne nepresadili návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý mal spod ochrany vyňať deti poručiteľa.
Pri maloletých deťoch platí zásada, že musia dostať celý dedičský podiel, plnoleté musia dostať najmenej polovicu ich zákonného dedičského podielu. Výnimku tvoria prípady, kedy poručiteľ, ktorý spísal závet, týchto dedičov vydedil.
"Keďže vydedenie je prísne zákonne limitované a je súdne napadnuteľné, táto forma disponovania s majetkom je pomerne zriedkavá. Preto to, čo sa navonok javí ako ochrana dedičov, je v skutočnosti len ´presmerovaním´ občanov na iné formy riešenia ich predstáv o rozdelení majetku, najčastejšie na darovaciu zmluvu s prípadným právom doživotného užívania," argumentovali liberáli.
Alternatívne rádiá nedostali podporu
Umožniť udelenie viacerých licencií jednej fyzickej alebo právnickej osobe na vysielanie rozhlasovej programovej služby. To bol cieľ návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii od Jozefa Viskupiča (OĽaNO), ktorý v pléne nezískal podporu. Člen klubu Obyčajných chcel takouto zmenou podporiť vznik alternatívnych rádií.
"Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na jazz, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu," argumentoval Viskupič.
Tieto rádiá by podľa jeho slov mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ diváka. "Zvýšila by sa tak rozmanitosť na trhu. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje s úspechom napríklad v Českej republike," upozornil.
