BRATISLAVA. Ak by sa parlamentné voľby konali v decembri, do parlamentu by sa dostalo sedem strán, vedúci Smer by obsadil 69 kresiel.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v období 1. až 8. decembra na vzorke 1004 respondentov.
Voľby 2016: Pozrite si kompletné kandidátky najväčších stránČítajte
Smer má náskok pred pravicou
Ľudia by dali najviac hlasov dali Smeru, a to 38,4 percenta. S ním by šla do parlamentu z druhého miesta aj strana Sieť so ziskom 13,4 percenta, nasleduje KDH so 7,4 percentami a Most-Híd so 6,6 percentami. Do parlamentu by sa dostala i strana OĽaNO - NOVA, tú podporilo 6,4 percenta respondentov.
Svojich poslancov by v parlamente mala aj strana SNS, ktorej dalo svoje hlasy 6,3 percenta opýtaných ako aj SaS, tú podporilo 5,3 percenta.
Smer by mal v parlamente 69 kresiel, Sieť 24, KDH 13, Most-Híd 12, OĽaNO-NOVA a SNS by mali zhodne po 11 mandátov a SaS 10. Pred bránami parlamentu by podľa prieskumu zostali strany ako SMK, SDKÚ-DS, ĽS Naše Slovensko, Šanca, KSS, TIP, SKOK, Sme rodina - Boris Kollár či Strana zelených.
Voliť by podľa prieskumu išlo 72,9 percenta opýtaných, 16,6 percenta by sa na voľbách nezúčastnilo, zvyšných 10,5 percenta nevedelo, resp. nechcelo odpovedať.
Zmenila sa pozícia OĽaNO
V porovnaní s novembrovým prieskumom nenastali zásadné posuny no sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus vníma ako podstatnú zmenu pozície strany OĽaNO. ((anketa))
Tým že s Novou nejdú do volieb ako koalícia, ale ako jedna strana na kandidátke OĽaNO, sa zisk sedem percent prepočítava na mandáty a automaticky na viaže na seba v tomto prípade jedenásť kresiel.
„Takýmto spôsobom sa oslabuje aj pozícia Smeru, keďže sa znižuje počet prepadnutých hlasov,“ hovorí Slosiarik.
Smer ešte môže oslabiť SNS
Prieskum sa uskutočnil pred finálnym zoznamom kandidujúcich strán. Odchýlky by sa mali pohybovať v hodnote desatín percent, no nie je možné povedať na úkor ktorých strán by tento pohyb nastal.
„Otázna je napríklad kandidatúra pána Kaníka a jej vplyv na elektorát SDKÚ,“ hovorí Slosiarik s tým, že je momentálne ťažké určiť či sa už teraz relatívne malá skupina voličov strany ešte rozdelí.
Zatiaľ čo SaS a SMK sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, výskumy dlhodobo ukazujú relatívne stabilnú pozíciu SNS. Miesto v parlamente však stále nemajú isté.
„Smer dokáže osloviť aj časť voličov SNS. Ak by v súvislosti s utečencami došlo k významnej situácii, je možné že Smer cez svoju komunikáciu, obavu a strach z utečencov, osloví aj voličov SNS,“ povedal Slosiarik.
Slosiarik predpokladá, že prepad hlasov bude dvojciferný. „Môže sa priblížiť až k dvadsiatim percentám,“ odhaduje.
Voličov pravice Smer neodrádza. Bugár koalíciu nevylúčilČítajte
Zmeny prinesú iba zásadnejšie kauzy
Výraznejšie zmeny by mohli priniesť iba zásadnejšie kauzy, keďže téma volieb bola určená utečeneckou krízou. „To vyhovuje len Smeru, iným stranám nevyhovuje,“ hovorí Slosiarik.
SaS, Most či Sieť by sa podľa neho mali profilovať na ekonomických témach a KDH by sa malo zamerať na hodnotové témy. „Ak by strany chceli prebrať líderstvo pri určovaní témy, mohlo by to pohnúť aj preferenciami,“ myslí si Slosiarik.
Výsledky volieb ovplyvnia aj aktuálne nerozhodnutí voliči, ktorí budú hlasovať takticky za stranu s najvyššími preferenciami z politického spektra ku ktorému inklinujú. „V prípade ľavej strany to bude Smer, v prípade pravice sa môže úspech zaznamenať Sieť,“ hovorí Slosiarik.
