SME

Ako rozmýšľajú voliči Fica a Kotlebu

Nakoľko je politika súčasťou života bežných ľudí v Ostrom Grúni a Kľaku? Podľa čoho sa rozhodujú vo voľbách?

S tredoslovenské obce Ostrý Grúň a Kľak existujú pre zvyšok krajiny iba jeden deň v roku. Vždy 21. januára tam býva spomienka na ich vyhladenie fašistami v roku 1945 pred koncom druhej svetovej vojny. Inak si žijú svojím vlastným životom podobne ako desiatky ďalších obcí Banskobystrického kraja, ktorý teraz vedie neonacista Marian Kotleba. Aj miestni ľudia ho v roku 2013 volili radšej ako Vladimíra Maňku zo Smeru.

Každá z dvojice obcí má vlastný pamätník pripomínajúci masaker z roku 1945 známy ako Krvavá nedeľa. Oba sú v úbohom stave. Sľubované peniaze na obnovu od vlády Smeru obce nedostali ani pred 70. výročím udalosti, ktoré si pripomínali tento rok.

„Predvlani prišiel na pietnu spomienku pán premiér. Mali sme stretnutie, lebo sme chceli peniaze na opravu pamätníka. Prisľúbil nám ich,“ hovorí starosta Kľaku Ľuboš Haring. Požadovali pätnásťtisíc eur. Teraz v novembri im zrazu z rezervy premiéra prišlo desaťtisíc. Rovnakú sumu v rovnakom čase dostal aj Ostrý Grúň. „Ak by neboli voľby, tak asi neprídu,“ dodáva starosta.

Stranícky dres nerozhoduje

Kľak má 208 obyvateľov. Z toho vyše 40 percent je dôchodcov. Obec vymiera. Na úrade práce je registrovaných 26 ľudí.

Haring je starostom druhé volebné obdobie. Kandidoval ako nezávislý, súpera nemal žiadneho. Obecné zastupiteľstvo má päť poslancov. Aké strany zastupujú, starosta nevie s istotou povedať. „Jeden je nezávislý, dvaja sú asi za Smer,“ háda. Vie však, že muži sú dvaja, ženy tri. „My sa tu nehráme na politické strany. Kto ich nahovoril, aby kandidovali, nie je rozhodujúce.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľudia sa medzi sebou poznajú osobne a volia podľa toho. V parlamentných voľbách vyhráva Smer. Pri voľbe prezidenta uspel Robert Fico. V druhom kole župných volieb v roku 2013 získal Kotleba 34 hlasov, Maňka o tri menej.

Kotlebu podľa starostu volili najmä mladší ľudia, lebo chceli zmenu. Spolupráca s ním je vraj bez problémov. Dokonca im v rámci prípravy spomienkového zhromaždenia na vyhladenie obce fašistami podpísal dotáciu na propagačné materiály. „Keď som sa s ním rozprával, vystupoval normálne. Ako je motivovaný v rámci tej jeho politickej strany, neviem posúdiť.“

V obci nie je materská ani základná škola. Jeden obchod s potravinami, kostol a krčma. Pracovných príležitostí je málo, ľudia dochádzajú najmä do Žarnovice, Novej Bane, Žiaru nad Hronom.

V obchode sa dáme do reči s mladým mužom, ktorý kupuje fľašu vína a cigarety. Volá sa Pavol Baniari, má 36 rokov. Po chvíli privolí na rozhovor a pozýva nás domov na kávu. Sadne do svojho terénneho auta, máme ísť za ním. Keď sa tereniak rozbehne, na zadnom skle sa ukáže veľká nálepka Kotlebovej strany.

Dom má Baniari po starých rodičoch. Žije v ňom sám. Pôvodom je zo Žiaru, kde pracoval v Závode SNP. Odišiel odtiaľ, keď si našiel novú robotu v Žarnovici. „Bol som doma s rodičmi, občas sme sa hádali, lebo otec sa rád háda. Nič na robote som nemal a v činžiaku som bol zavretý ako v klietke,“ hovorí.

V Žarnovici pracuje vo firme Tubex, ktorá vyrába hliníkové tuby pre potravinársky, kozmetický či farmaceutický priemysel. „Som niečo ako údržbár. Mám na starosti linku, obsluhujem lis až po lakovačku.“

Šesť dní je v práci, dva dni má voľno. Zarába 600 eur v čistom, hovorí, že sa z toho dá vyžiť. „Do krčmy nechodím, alkoholu mám dosť doma. Fajčiť fajčím, sem-tam si navarím. Teraz som si robil ryžu, stačí mi to.“ 

Ruky špinavé od roboty

Zo zásuvky na kuchynskom stole vyťahuje staré rodinné fotky. „Tento stôl je pamiatka, dedo ho vyrobil starkej ako svadobný dar,“ poznamenáva.

Baniari sa netají, že volil Kotlebu. Spomína, ako sa pohádal s rodičmi pre nálepku Ľudovej strany, ktorú si dal na auto. „Veril som mu, že niečo urobí, lenže nerobí nič podľa mojich predstáv. Ale to, ako sa vyjadroval, mal pravdu.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Debata smeruje k rómskej problematike. Ako príklad uvádza zdevastované košické sídlisko Luník IX. „Pozrite sa na moje ruky. O takých rukách sa hovorí, že sú vždy špinavé od roboty. A mne nikto nič nedá zadarmo. Keď nezaplatím elektrinu, prídu, vypnú ma a basta.“

Nepáči sa mu ani umiestňovanie Rómov z osád do provizórnych bungalovov. „Vy keď chcete bývať, v pohode. Nájdite si robotu, zoberte hypotéku, zadlžte sa na tridsať rokov. Zaplatíte faktúry a nezostane vám nič.“

Diskusii o Kotlebových sympatiách k fašistickému vojnovému štátu sa však Baniari vyhýba. „Čo bolo, bolo. Bavme sa o tom, čo bude. Stalo sa, každý človek sa poučí na chybách,“ reaguje na poznámku o vypálení Kľaku fašistami. „Počas vojny nebol vypálený len Kľak. V celom Československu to bolo zhruba sto obcí,“ dodáva jedným dychom.

Teraz Kotlebovi zazlieva, že nič nerobí, dokonca zastavil čerpanie eurofondov. „Ale ja viem, prečo to zastavil, hovoril som s kamarátom, čo robil v SAD vo Zvolene a tam sa prepierali peniaze. Kotleba im toto stopol,“ dodáva Baniari na obranu župana.

Protirečí si viackrát. Politici sú podľa neho všetci rovnakí „chuji“. Podľa čoho sa pred voľbami rozhoduje? „Nerozhodujem sa, nemám koho voliť. Možno ešte SNS po tom, ako vymenili Slotu za toho, čo neviem, ako sa volá. Vyzerá, že je solídny.“ O chvíľu už pripúšťa aj možnosť, že pôjde voliť komunistov. Alebo opäť Kotlebu.

V Kľaku sa Baniarimu páči. „Preč ma to vôbec neťahá. Po nemecky ani po anglicky aj tak neviem, ale mňa von ani na dovolenku nedostanú.“ V lete sa vraj radšej chodí kúpať na okolité tajchy. Na zimu nanosí drevo, naseká triesky a potom sedí doma pri káve, debatuje so susedmi alebo pozerá televízor. Večer sleduje správy. Najskôr na Markíze a potom na Jojke. „O Kotlebovi nič zlé nepíšte,“ hovorí, keď sa lúčime.

V dome priamo oproti pamätníku býva 63-ročný dôchodca Tibor Zúbek. V Kľaku sa narodil a prežil tam celý život. Jeho otcovi počas vojny fašisti vyvraždili celú rodinu. „Mali sme rodičovský dom, tam sa to celé udialo. Postrieľali vyše 35 ľudí.“ 

Ako si zvolili, tak majú

Aj z úcty k obetiam vojny si zobral pomník na starosť. V lete tam polieva, nosí kvety. Keď vidí, že prídu ľudia, vždy je rád.

Zúbek je miestnym poslancom za Smer. V minulosti bol za HZDS aj SNS. „Bavilo ma to. Najmä o ten pomník som sa chcel starať, pripomínať mladým ľuďom, čo bol fašizmus a čo bola vojna,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodol byť poslancom. Ku Kotlebovi sa vyjadrovať nechce. „Bola to vôľa voličov, ako si zvolili, tak majú.“((piano))

V parlamentných voľbách bude dedina podľa neho opäť voliť Smer. Ficovu vládu chváli. „Životná úroveň ide jednoznačne hore.“

Na otázku, či mu neprekážajú kauzy Smeru, napríklad mrhanie peňazí v zdravotníctve, prikývne. „Ale ja s tým nemôžem nič. Na to sú kontrolné orgány.“ A vláda za to nie je zodpovedná? „Mala by byť. Tak ako my poslanci zodpovedáme za obec, aj oni by mali zodpovedať za toto, aby sa to nedialo. Ale ani premiér nemôže byť všade.“

Večerné správy pozerajú Zúbekovci na Markíze. Z novín čítajú najmä SME a regionálne My, ktoré patria pod jedno vydavateľstvo. Aktuálne správy o utečencoch im naháňajú strach. „Ide k nám nekontrolované množstvo ľudí. Máme atómové elektrárne, čo ak to niekto vyhodí do vzduchu? Čo budeme robiť? Pán premiér uvažuje veľmi dobre,“ hovorí Zúbek. Hneď však dodáva, že utečencom nejako pomôcť treba.

Za socializmu odpracoval 45 rokov v Závode SNP v Žiari nad Hronom ako údržbár. Potom išiel pracovať do Jednoty v Žarnovici. Robil tam 17 rokov vodiča, jazdil s pojazdnou predajňou spolu s manželkou. Potravinami zásobovali odľahlé miesta, kde neboli obchody, napríklad kopanice. Bol to autobus vybavený elektrocentrálou a mraziacimi boxmi. „Bolo to ešte za komunizmu. Potom nám to chceli dať do prenájmu, ale pýtali vysoké nájomné, tak som skončil.“

Iná robota sa hľadala ťažko. Nastúpil do štátnych Lesov na živnosť ako pilčík. Naznačuje, že išlo o veľmi ťažkú prácu v náročných podmienkach. „Čudujem sa, že takto v 21. storočí ľudia ešte pracujú.“ Bližšie o tom nechce hovoriť, aby vraj nemal nepríjemnosti.

Na pripomienku, že ľudia na Slovensku sa často boja rozprávať o svojich problémoch s novinármi, súhlasne prikývne. „Viete, ako to chodí. Poznáte pána poslanca Mičovského? Mal pravdu, čo sa týkalo tých podmienok v Lesoch, a vidíte aké problémy mal. A je poslanec, nie obyčajný človek.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pilčíkom bol Zúbek dvadsať rokov. Do dôchodku odišiel v roku 2012 pre zdravotné problémy. „Aby ma nezabilo, tak som radšej skončil.“

Do miestnych lesov však chodí stále rád. „Darmo, tá príroda je nádherná, stále ma to tam ťahá.“ 

Po sedemdesiatich rokoch

V dome žije s manželkou. Majú dve dcéry, ktoré sa už vydali. Jedna býva v Žarnovici, druhá v neďalekom Hronskom Beňadiku. Majú tam prácu, žije sa im vraj dobre. Ak by sa mal Zúbek ešte raz narodiť, asi by išiel žiť inam. Nečuduje sa ani mladým, ktorí odchádzajú za lepšími podmienkami. V roku 1945, keď sa masaker stal, mala obec podľa neho 648 obyvateľov. Teraz je to necelá tretina.

V Ostrom Grúni, ktorý leží nižšie, žije zhruba 500 ľudí. Z toho 87 má viac ako 62 rokov. Starostke Jane Angletovej počas masakru fašisti zavraždili starých rodičov. Tento rok na pamiatku tých udalostí vydali knihu, ktorá zachytáva spomienky pamätníkov. Pri radnici, kde je aj pošta, majú pamätnú izbu.

Po vojne sa pozostalí z vyvraždených rodín spájali, spolu vychovávali deti a vytvorili nové rodiny. Vznikli tak celé lokality rodín Segetovcov, Balážovcov, Repiskovcov, Maslenovcov a ďalšie. Je to tak dodnes.

Obec má materskú školu. Základnú školu zrušila v roku 2012 v rámci šetrenia. Deti dochádzajú do Župkova školskými autobusmi. Je to necelých desať kilometrov. V Grúni sú dve firmy, ktoré zamestnávajú zopár ľudí. To je všetko.

V domoch sa kúri najmä drevom z miestnych lesov, ktoré si ľudia vedia zohnať oveľa lacnejšie, ako keby kúrili plynom. Plyn je však zavedený, kanalizácia nie. Autobus zo Žarnovice chodí každú hodinu. Spoje sú nastavené podľa prevádzok, ktoré fungujú v okolí a pracujú tam aj miestni.

Informácie o dianí vo svete ľudia čerpajú aj z internetu. Obľúbený je Facebook, na ktorom majú obce svoje profily a obyvatelia na nich živo diskutujú. Facebook využíva aj miestny farár Michal Lajcha. Odkazuje naň aj vo svojich kázňach. „Mizerný pocit, keď sa spoliehate na ťahák a po evanjeliu zistíte, že je starý a že ten správny je v bunde v sakristii,“ píše v jednom z nedávnych statusov. 

Myšlienkou pri Ortelovi

Do farnosti mladého muža so sympatickým úsmevom patria Kľak, Ostrý Grúň a blízky Hrabičov. Na omši v Grúni v prvú adventnú nedeľu veriaci kostol nezaplnili. Prišli najmä staršie ženy. Rodičov s deťmi bolo len zopár.

Počas omše kňaz zrazu spomenul, že keď čítal evanjelium, napadla mu pieseň Mešita od Ortela. Potom upozornil, že na konci omše sa bude vyjadrovať aj k téme migrantov, islamizácii a Islamskému štátu. Ortel je český extrémistický spevák. Jeho skladba Mešita je o hroziacom nebezpečenstve prívalu islamistov. Videoklip k piesni sa končí brutálnou popravou speváka mužom pripomínajúcim bojovníka Islamského štátu.

Ďalej Lajcha kázal aj o tom, že v každom náboženstve existujú strelení ľudia alebo extrémisti a fanatici. „Vrhajú zlé svetlo pred ostatnými na ideu, ku ktorej sa hlásia.“ Ale podobne je to podľa neho aj s kresťanmi. „Som kňaz a poznám takých ľudí, za ktorých sa musím hanbiť, že by som sa k nim nepriznal, že som tiež kresťan.“

Z vyjadrenia postoja k utečeneckej téme napokon nebolo nič. Lajcha to označil za ťažkú tému. Pomáhať podľa neho treba, ale rozumne. Upozornil, že podľa pastierskeho listu je skutkom milosrdenstva ujať sa pocestných a káže to aj kresťanstvo. „Ale ťažko rozlíšiť medzi týmto a naháňaním preferencií v rámci toho, že sa zvolebnieva.“ Napokon len prečítal oznam biskupstva o aktivitách cirkvi v súvislosti s utečeneckou krízou.

Prečo spomínal v kázni Ortela, ktorého video má aj na Facebooku? „Myslel som to tak, aby sme veriaci ľudia mali zdravé kresťanské sebavedomie, hrdosť na vlastnú vieru – dedičstvo otcov,“ vysvetľuje. Kresťania by sa podľa Lajchu mali držať svojej viery, aby nemuseli „tak trochu nasilu“ prijímať cudziu vieru, v ktorej absentuje sloboda. O tom, že Ortel je kontroverzný, Lajcha vie. Iné piesne okrem Mešity vraj od neho nepozná.

V januári 1945 fašisti v Ostrom Grúni a Kľaku zavraždili spolu 148 ľudí. Obce vypálili. Zámienkou bolo, že miestni obyvatelia pomáhali partizánom, ktorí sa skrývali v okolitých horách. Nemecké spravodajské služby mali správy od slovenských informátorov. Protipartizánskej jednotke Edelweiss velil Slovák Ladislav Nižňanský, ktorý neskôr za vojnové zločiny dostal trest smrti. Po vojne však ušiel a do väzenia nikdy nenastúpil. Zomrel v decembri 2011 v Mníchove ako 94-ročný. 

 

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné

Marian Kotleba

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu