BRATISLAVA – Vysokí predstavitelia NATO hovoria po najnovších nezhodách vnútri organizácie o kríze vzájomnej dôvery. Slovenskí politici situáciu nevnímajú tak dramaticky a očakávajú skorú dohodu v rámci aliancie.
Člen branno-bezpečnostného výboru Jozef Banáš (ANO) to očakáva v priebehu niekoľkých dní. Dôvod je podľa neho jednoduchý. „Keby bola nejaká relevantná európska vojenská sila, Európa by mohla s Američanmi hovoriť suverénnejšie. Ale keď odpočítate USA od NATO, tak o čom to je?“ pýta sa Banáš. Je skeptický k spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike Európskej únie a tvrdí, že existuje iba na papieri.
Štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer má podobný názor. „Spoločná bezpečnostná a zahraničná politika únie nám v súčasnej podobe nemôže nahradiť NATO.“ Káčer situáciu nevníma „ako spor vnútri NATO, ale skôr vnútri únie“.
Postoj Belgicka, ktoré vetovalo rozhodnutie celej aliancie, považuje Káčer za dôležitý pre Slovensko. „Dokazuje to, že aj malé štáty majú svoj hlas.“ Nevylučuje, že by to mohlo zvýšiť klesajúcu podporu slovenskej verejnej mienky pre náš vstup do aliancie.
Pridáva sa k nemu štátny tajomník ministerstva zahraničia Ivan Korčok: „Belgicko ako malá krajina signalizuje svoj nesúhlas a potom nemôže byť ani súhlas NATO ako celku,“ povedal. Súčasné spory nepovažuje za krízu. Sú výrazom toho, že sa v aliancii rozhoduje konsenzom.
Robert Kaliňák (Smer) si nemyslí, že je Európa v prudkom rozpore s USA. „Len sa momentálne chce javiť ako stabilnejší prvok, kým Američania po svojich skúsenostiach nechcú opakovane zažiť dvojičky,“ povedal.
Gustáv Krajči (HZDS) vidí príčinu problémov v tom, že USA majú iné predstavy o kolektívnej ochrane ako Európa, ktorá si chce vytvoriť vlastný systém.
Analytik Ivo Samson za pôvodcu problémov považuje Európu. „Je beznádejne rozdelená. Spoločná európska bezpečnostná a zahraničná politika sú prinajlepšom na ceste k veľkému krachu,“ vyhlásil. Očakáva, že USA tu budú aj naďalej vykonávať svoju funkciu hegemóna. (rp)
Väčšina nechce účasť Slovenska na akcii v Iraku
BRATISLAVA – Viac ako polovica občanov (57,3 percenta) nesúhlasí so zapojením sa Slovenska do prípadnej vojenskej akcie proti Iraku za žiadnych okolností. Zapojenie za akýchkoľvek podmienok podporuje 2,8 percenta respondentov. Viac ako tretina (37,2 percenta) opýtaných si myslí, že Slovensko by sa malo zapojiť do riešenia irackej krízy len v prípade, ak o vojenskej operácii rozhodne Bezpečnostná rada OSN.
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu sa uskutočnil v dňoch 7. až 8. februára 2003 na vzorke 1056 respondentov starších ako 18 rokov.
Otvorenie nášho vzdušného priestoru na prelety bojových lietadiel, o ktorom rozhodla slovenská vláda, podporuje 28,1 percenta respondentov. Viac ako dve tretiny opýtaných (67,8 percenta) je proti otvoreniu vzdušného priestoru a 4,1 percenta opýtaných sa nevedelo vyjadriť.
V uvedenom prieskume OMV zisťoval aj názory verejnosti na konkrétne formy zapojenia do protiirackej koalície. Najmenšiu podporu občanov má vyslanie vojakov do bojov na strane USA a ďalších štátov protiirackej koalície, proti ktorému sa vyslovilo až 85,6 percenta respondentov.
S vyslaním zdravotníckej jednotky by súhlasilo 41,5 percenta, chemickej jednotky 25,8 percenta a ženijnej jednotky 19,6 percenta opýtaných.
(tasr)
