BRATISLAVA. Prezidentom Andrejom Kiskom vetovaný zákon o tepelnej energetike otvorí rekordný šiesty rokovací týždeň 58. schôdze Národnej rady SR. Zasadnutie pléna malo podľa pôvodného plánu skončiť 10. decembra, predĺžila ho najmä diskusia o vloženom protiteroristickom balíku zákonov.
Novela zákona o tepelnej energetike má zaviesť absolútnu exekučnú imunitu pre štátne teplárne. Vláda ňou reagovala na prehratý súdny spor medzi Paroplynovým cyklom (PPC) vlastneným Pentou a Bratislavskou teplárenskou (BAT), ktorá má PPC vyplatiť 30 miliónov eur. Kiska ho však parlamentu vrátil a poslancom navrhuje, aby zákon neschválili ako celok. Schválený rozsah exekučnej imunity totiž podľa prezidenta jednoznačne prekračuje ústavné limity.
Kiska pripomína, že problematikou exekučnej imunity štátu sa vo svojej judikatúre zaoberal aj Ústavný súd (ÚS) SR. Z jeho nálezu z roku 2011 pritom vyplýva, že považuje exekučnú imunitu štátu za ústavne akceptovateľnú za predpokladu, že sa dôsledne posúdi jej opodstatnenosť a rozsah. Je však ústavne neudržateľná, ak obmedzuje základné právo veriteľa štátu na súdnu ochranu do tej miery, že sa toto právo stáva iluzórnym pre faktickú nemožnosť ho reálne uplatniť.
"Zo záverov ÚS vyplýva, že aj exekučná imunita štátu musí spĺňať požiadavku primeranosti," zdôraznil v zdôvodnení svojho rozhodnutia Kiska. Právna úprava ochrany majetku štátu nesmie podľa neho zájsť tak ďaleko, aby znemožňovala nútený výkon rozhodnutia súdu.
Dôležitým kritériom, ktoré je podľa hlavy štátu potrebné vziať do úvahy, je aj otázka dodržania ústavného princípu zákazu diskriminácie. Podľa schválenej novely sa exekučná imunita nebude vzťahovať na neštátne teplárne. V dôvodovej správe sa pritom nevyhnutnosť jej prijatia odôvodňuje aj ohrozením výroby tepla a jeho rozvodu konečným odberateľom, vrátane domácností.
"Ak platí tento argument, tak nie je dôvod, aby sa exekučná imunita nevzťahovala v rovnakom rozsahu na všetky teplárne," upozornil Kiska. Podľa jeho názoru neexistuje ústavne akceptovateľný dôvod na rozdielne zaobchádzanie len na základe toho, či ide o majetok štátu alebo iných osôb.
Ako uviedli predkladatelia novely, skrátené konanie bolo potrebné z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu. Subjektom exekučnej imunity má byť držiteľ povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Predmetom exekučnej imunity bude nehnuteľný majetok takéhoto subjektu, jeho peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje v jeho vlastníctve, ako aj iný jeho majetok, ak slúži na výrobu a rozvod tepla.
Na programe 58. schôdze je aj balíček zákonov od poslanca Viliama Novotného (nezaradený). Jeho prijatím chce zlepšiť život postihnutým občanom, či znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľom.
Návrhom novely zákona o dani z príjmov chce Novotný uľahčiť situáciu zamestnávateľom zjednodušením elektronického doručovania dokladov a potvrdení zamestnancom. Uľahčiť situáciu zamestnávateľom chce aj novelou zákona o sociálnom poistení. Touto právnou normou plánuje umožniť zamestnávateľovi odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do ôsmich dní.
Novotný tiež navrhuje zmeniť zákonnú lehotu, ktorá je uložená na splnenie povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k Sociálnej poisťovni (SP). Platné znenie zákona vyžaduje, aby zamestnávateľ doručil evidenčný list dôchodkového poistenia SP do troch dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Poslanec navrhuje, aby sa táto povinnosť zamestnávateľa viazala na najbližší výplatný termín zamestnávateľa, ktorý je SP známy.
Nezaradený poslanec predložil aj návrh novely zákona o službách zamestnanosti, aby vyšiel v ústrety zdravotne postihnutým občanom, ktorí pracujú v rámci chránených dielní a pracovísk. Navrhuje, aby mohli byť zriaďované chránené dielne aj v exteriéri tak, aby zdravotne postihnutí mohli pracovať aj vonku, v záhradníctve alebo poľnohospodárstve. Jeho novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti má zase rozšíriť ochranný limit na doplatky za lieky aj pre dobrovoľných darcov krvi.
