1. Nie pre prvé kvóty
Prvé jarné návrhy Európskej komisie plánovali pre Slovensko kvótu 1,96 percenta z celkového počtu 40-tisíc utečencov, o ktorých sa hovorilo, teda 785 ľudí.
Na každého mala krajina dostať od Únie asi šesťtisícový príspevok. Premiér Robert Fico zo Smeru vtedy hovoril, že sa navodzuje situácia, že ak majú problém väčšie krajiny ako Taliansko, Nemecko či Francúzsko, zrazu to má byť problém pre celú Európu. Kvóty odmietli aj ďalšie krajiny.
2. Druhé nie pre kvóty
Po neúspechu prvých návrhov na prerozdeľovanie utečencov sa začalo v Európskej únii hovoriť o nových, už povinných kvótach. Najväčšími odporcami boli krajiny V4.
Európska komisia navrhla, aby sa Slovensko ujalo 2287 utečencov, čo nemalo znamenať, že všetci by tu aj zostali. Krajina mala posúdiť ich žiadosti o azyl. V júni povinné kvóty neprešli.
Namiesto toho si mali členské krajiny Únie za dva roky dobrovoľne rozdeliť 40-tisíc azylantov z Talianska a Grécka. S pomocou sa rátalo aj pre 20-tisíc ľudí s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktorí boli ešte mimo európskeho územia.
3. Len kresťanov
Slovensko v júli ohlásilo, že na tzv. humanitárny transfer, keď je len zastávkou pred vyslaním ľudí do cieľovej krajiny, bude prijímať v najbližších dvoch rokoch namiesto 300 až 500 ľudí ročne.
Azyl plánovalo poskytnúť asi stovke kresťanov zo Sýrie. K tomu pridalo spoluprácu s Rakúskom, ktoré už nezvládalo nápor prichádzajúcich.
4. Gabčíkovo je proti
Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru podpísal s rakúskou kolegyňou Johannou Miklovou–Leitnerovou memorandum, že Slovensko ubytuje 500 ľudí, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku.
Po rakúskom rozhodnutí, či im azyl udelí, by sa mali vracať naspäť. Spolupráca má podľa memoranda trvať dva roky, Rakúsko preplatí prepravu a vreckové, zvyšné náklady znáša Slovensko.
Ministerstvo si od Slovenskej technickej univerzity prenajíma budovu v Gabčíkove. Správa sa stretla s veľkým odporom miestnych obyvateľov, v meste sa preto ešte začiatkom augusta konalo referendum.
Účasť presiahla 58 percent a vyše 96 percent hlasujúcich bolo proti príchodu cudzincov. Medzištátnu dohodu miestne referendum nemohlo zvrátiť. Prví utečenci prišli z Rakúska v septembri.
5. Kvóty po tretí raz
V septembri o povinných kvótach rozhodli ministri vnútra štátov Únie jasnou väčšinou hlasov. V tom čase už išlo o 120-tisíc ľudí.
Proti boli okrem Slovenska aj Česko, Rumunsko a Maďarsko, Fínsko sa zdržalo. Slovensko má prijať 1458 utečencov. Fico ohlásil, že dá vec na súd.
6. Žaloba na Komisiu
Začiatkom decembra Slovensko podalo žalobu na súdnom dvore v Luxemburgu, hoci odborníci hovoria, že nemá šancu uspieť.
Podľa Fica mali ministri o kvótach rozhodovať jednomyseľne. Tiež žiada náhradu trov. K žalobe sa pridalo aj Maďarsko. Podobný krok pôvodne zvažovalo aj Česko.
7. Ani kresťanov nie
Smer si dobrovoľne vybral, že pomôže sýrskym kresťanom, aktivisti ho kritizovali za diskrimináciu. Kaliňák napokon ohlásil príchod 149 ľudí z Asýrie. Obyvatelia dedín v okolí Nitry, kde ich mali ubytovať, tak protestovali, že Fico ustúpil a vyhlásil, že ich ubytuje štát. Žijú v tábore v Humennom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
