Košice 11. februára (TASR) - Najnovší návrh na novelu zákona o civilnej službe, podľa ktorého by tzv. civilkári mohli pôsobiť aj v Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ), vyvolal u profesionálov rozpaky. Pre TASR to dnes potvrdil riaditeľ Krajského riaditeľstva (KR) HaZZ v Košiciach Ján Barilla. V prvom rade je sklamaný tým, že im nik nedal možnosť vyjadriť sa o návrhu novely zákona. Privítal by diskusiu odbornej i laickej verejnosti, hoci si - ako zdôraznil - nevie predstaviť, ako by mohli tzv. civilkári pôsobiť v HaZZ.
"Pri priamych zásahoch určite nie, keďže ide o vysoko rizikovú činnosť. Musíme si uvedomiť, že hasič - profesionál je jednak v štátnej službe, čo už samo osebe veľa znamená, a jednak musí najprv prejsť dôkladným výcvikom, aby mohol ísť priamo do akcie. Mladí chlapci vykonávajúci civilnú službu by sa mohli u hasičov uplatniť maximálne pri nejakých pomocných prácach. Tých ale nie je veľa," dodal Barilla.
Zároveň zdôraznil, že uplatnenie by mohli nájsť aj v tzv. záchranných brigádach, ktoré spod Ozbrojených síl (OS) SR prešli pod jurisdikciu HaZZ. "V záchranných zboroch predtým pôsobili vojaci základnej služby, zostali po nich kasárne, a tak môžem povedať, že sú ako-tak vytvorené podmienky na to, aby tzv. civilkári eventuálne mohli v brigádach pôsobiť. Ale aj to iba pri humanitárnych akciách, napríklad v čase povodní a podobne," uzavrel Barilla.
Podľa viceprezidenta HaZZ v Bratislave Jozefa Prosňáka by tzv. civilkári u hasičov nenašli výraznejšie uplatnenie. Teoreticky by síce mohli pôsobiť v záchranných brigádach, ale vzhľadom na to, že Slovensko sa pripravuje na profesionalizáciu armády, podľa neho už nemá zmysel vytvárať legislatívne ani ďalšie podmienky na ich pôsobenie v HaZZ.
"Ak si uvedomíme, že od roku 2006 dôjde k úplnej profesionalizácii armády a inštitút civilnej služby nadobro zanikne, pripravovať zákon, ktorý by tzv. civilkárom umožnil pôsobiť v HaZZ, je kontraproduktívne. Vytváranie podmienok pre nich by vzhľadom na charakter vysoko rizikovej práce v HaZZ muselo byť dlhodobou záležitosťou. Na druhej strane však, ak počítame reálne, mohlo by ísť maximálne o jeden - dva roky, počas ktorých by mohli v zbore pôsobiť, lebo potom by už nasledovala profesionalizácia armády. A celé to snaženie nestojí za to," poznamenal.
Na otázku, čo ak by sa návrh novely zákona o civilnej službe predsa len dostal do parlamentu a poslanci by ho bez znalosti veci schválili, Prosňák uviedol: "Zbytočne by nám to skomplikovalo prácu a vnieslo do nej riadny chaos. Nevidím pre takýto krok žiaden racionálny dôvod."
