Chronológia domácich udalostí od 8. do 14. februára

8. februára
Do protestu proti výraznému zníženiu honorárov externým spolupracovníkom Slovenskej televízie (STV) sa zapojili aj režiséri. Dohodli sa, že po dobu jedného mesiaca nebudú pre verejnoprávnu televíziu pracovať, ani s ňou podpisovať zmluvy na ďalšie televízne projekty. Zároveň sa rozhodli, že ak im STV do týždňa neuhradí honoráre, ktoré im dlhuje od októbra, budú ich vymáhať súdnou cestou. Proti zníženiu honorárov už protestovali aj herci pracujúci externe pre STV, ktorí sú združení v Hereckej obci Slovenska (HOS). Tí už oznámili, že za honoráre znížené na polovicu nebudú pracovať, viacerí z nich už niekoľko dní nechodia dabovať jednotlivé filmy a seriály. Generálny riaditeľ STV Richard Rybníček zníženie honorárov zdôvodnil potrebou nevyhnutného šetrenia, pričom STV týmto krokom mesačne ušetrí štyri milióny korún. Zdôraznil však, že ide o dočasné reštrikčné opatrenie s tým, že v júni sadzobník honorárov upravia. STV dlhuje externistom za obdobie od októbra 2002 dodnes na nevyplatených honorároch 17,5 milióna korún.

9. februára
Smer chce zastaviť privatizáciu podnikov, a preto na najbližšiu schôdzu NR SR predloží novelu zákona o veľkej privatizácii. "Sú to také podniky ako Slovenské elektrárne, máme tam ešte lesy, pôdohospodársky podnik, je tam pomerne zaujímavá zostava inštitúcií, na ktoré sa súčasná vláda teší, že ich rovnako ukradne ako ukradla predchádzajúce podniky v minulosti," povedal predseda Smer-u Robert Fico. Smer chce ďalej novelizovať ustanovenie, ktoré sa týka väčšinového zastúpenia štátu.
Cez prekážky ku hviezdam – z lat. Per Aspera Ad Astra - je názov štipendijného programu, ktorý je určený pre sociálne znevýhodnených študentov z východného Slovenska. Jeho prvý ročník práve rozbieha Nadácia pre deti Slovenska, ktorá v rokoch 2003 až 2005 môže každoročne prerozdeliť sumu 8500 amerických dolárov. Program je určený pre študentov 4. ročníkov všetkých typov stredných škôl a študentom 1. ročníkov vysokých škôl, ktorí majú trvalé bydlisko v Prešovskom alebo Košickom kraji.

10. februára
Na 19. februára odložil druhý senát Ústavného súdu SR rozhodnutie vo veci sťažnosti Sergeja Kohuta, ktorý na ÚS SR namieta porušenie svojich ústavných práv, najmä práva rovnosti prístupu k verejným a iným voleným funkciám. V tento deň by mal ÚS SR už definitívne rozhodnúť o sťažnosti. Druhý senát ÚS SR, predsedom ktorého je Ján Klučka, vypočul obe strany, teda navrhovateľa S. Kohuta a právnych zástupcov Súdnej rady SR Jána Drgonca a Petra Brňáka.
Prezident Rudolf Schuster počká s vymenovaním Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR minimálne do 19. februára, kedy má Ústavný súd SR definitívne rozhodnúť o ústavnej sťažnosti Harabinovho protikandidáta Sergeja Kohuta. Prezident trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a Harabina vymenuje až po dôkladnom preštudovaní rozhodnutia Ústavného súdu SR. 11. februára sa končí súčasnému predsedovi NS SR Š. Harabinovi funkčné obdobie na tomto poste, a keďže ho prezident do funkcie na nasledujúce štyri roky ešte nevymenoval, kompetencie predsedu NS SR by podľa zákona mali dočasne prejsť na podpredsedu NS SR Juraja Majchráka.
Modernizácia vrtuľníka Mi-24 bola jednou z hlavných tém stretnutia ministrov obrany krajín V4 Jaroslava Tvrdíka, Jerzyho Szmajdzińskeho, Ferenca Juhásza a Ivana Šimka. "Potvrdili sme náš záväzok udržať dynamiku tohto zložitého projektu”, uviedol v Tatranských Zruboch minister Ivan Šimko.
Pontónový most medzi Moravským Svätým Jánom a rakúskym Hohenau nahradí nový most. S jeho výstavbou by sa podľa predsedu vlády rakúskej spolkovej krajiny Dolné Rakúsko Erwina Prölla malo začať na budúci rok. Pröll to povedal po rokovaní s premiérom M. Dzurindom v Bratislave. Obaja predstavitelia stáli aj pri výstavbe pontónového mosta a teraz by radi boli aj pri budovaní nového. Partneri tiež diskutovali o prepojení slovenských a rakúskych diaľnic. Tie by mali byť prepojené do roku 2005. Pröll tiež uviedol, že v súčasnosti sa diskutuje o užšej spolupráci letísk v Bratislave a vo Schwechate.
Na Slovensku aj v Rakúsku v minulom roku ukradli rovnaký počet motorových vozidiel - 5099. Informoval o tom vo Viedni rakúsky spolkový minister vnútra Ernst Strasser. Dodal, že vlani bolo menej aj krádeží áut rakúskych občanov v cudzine. Viceprezident slovenskej polície Jaroslav Spišiak informoval, že v uplynulom roku na Slovensku ukradli Rakúšanom 195 vozidiel. Polície oboch krajín však na prípadoch krádeží áut spolupracujú na centrálnej i miestnych úrovniach a odzrkadľuje sa to na rastúcej objasnenosti.
Práca smerujúca k podpisu prístupovej zmluvy je v plnom prúde a ak všetko pôjde podľa očakávania, mala by byť podpísaná 16. apríla, uviedol vedúci Delegácie Európskej komisie (EK) na Slovensku Eric van der Linden. Po podpísaní prístupovej zmluvy v Aténach bude nasledovať schvaľovací proces v Európskom parlamente. EP pritom očakáva od kandidátov doplňujúce informácie, v prípade Slovenska je to najmä problematika riešenia rómskej otázky a korupcie.
Predstavitelia Aliancie nového občana (ANO) sú stále presvedčení, že nahrávka rozhovoru Pavla Ruska s redaktorom denníka SME vznikla na pôde Ministerstva vnútra (MV) SR. Podľa správy expertov, ktorí systém na ministerstve preverovali, je totiž nemožné napojiť sa na systémy rezortu vnútra do žiadneho bodu bez toho, aby MV SR takúto požiadavku nezadalo. Okrem toho zo správy vyplýva, že do systému sa zasahovalo a neexistuje v ňom databáza medzi 20. decembrom a 21. januárom, pripomenul podpredseda ANO Ľubomír Lintner.

11. februára
Na dvojdňovú návštevu Belgicka odcestoval premiér M. Dzurinda a predseda NR SR Pavol Hrušovský. So svojimi partnermi rokovali najmä o rozširovaní NATO a EÚ. Dzurinda sa stretol s belgickým premiérom Guyom Verhofstadtom a Hrušovský s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.
Najvyšší predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) nemajú obavy z petičnej akcie Za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO. Po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom a jeho námestníkom Minutom Rizzom to vyhlásil predseda NR SR Pavol Hrušovský. Predstavitelia NATO "to berú ako slobodnú vôľu občanov, ale zdôrazňujú, že pre nich je dôležité rozhodnutie vlády a parlamentu ako legitímnych orgánov SR."
So sériovou výrobou unikátneho detektora na diaľkové zisťovanie toxických látok, ktorý si slovenskí vojaci zoberú aj do Iraku, by sa malo začať najneskôr v roku 2004. Jeho cena zatiaľ nie je presne vyčíslená, ide však o nákladné zariadenie, ktoré bude stáť niekoľko miliónov korún. Detektor, ktorý vyvinuli vo Vojenskom technickom ústave v Liptovskom Mikuláši, dokáže podľa neho zistiť prítomnosť bojových a priemyselných toxických látok v ovzduší a varovať pred nimi vojsko. Dokáže zistiť napríklad prítomnosť yperitu, sarínu, VX, sománu, či tabúnu.
Ľudstvo by sa nemalo púšťať do dobrodružstva sebazničenia, tvrdí Komunistická strana Slovenska (KSS). Podľa predsedu KSS Jozefa Ševca by vláda mala prehodnotiť svoj súhlas na vyslanie slovenských vojakov do Perzského zálivu. "Dnes je to Irak a zajtra bude ktorá krajina na rade?," pýta sa Ševc. Šéf slovenských komunistov sa domnieva, že akcia proti Iraku presadzovaná USA má charakter útočnej a neokoloniálnej vojny. Slovensko by sa podľa KSS malo pridať na stranu tých európskych krajín, ktoré sú za mierové riešenie situácie v Iraku.
Jedenástich poslancov zvolených za HZDS, ktorí sa rozhodli vytvoriť v parlamente klub nezávislých poslancov, oslovil predseda hnutia Vladimír Mečiar telegramom. "Vážený pán poslanec, oznamujeme Vám, že súčasné členstvo v HZDS a v klube nezávislých poslancov je vylúčené. Ak ste konali v omyle a chcete to napraviť, žiadam, aby ste mi to do troch dní oznámili," uvádza sa v ňom.
Podpredseda HZDS Rudolf Žiak nemá záujem vzdať sa členstva v HZDS, napriek telegrafickej výzve Vladimíra Mečiara. Ako povedal, zatiaľ zostáva aj podpredsedom HZDS. Z hnutia by ho mohla vylúčiť iba okresná organizácia, ktorej je členom. "Myslím si, že staroľubovnianska organizácia stojí za mnou," vyhlásil Žiak. Tiež informoval, že Vladimír Mečiar mu v piatok telefonoval a oznámil mu, že má vysťahovať svoju kanceláriu z priestorov HZDS na Tomášikovej ulici, podobne ako aj členovia Hnutia mládeže za demokratické Slovensko.
O zverejnenie vyšetrovacieho spisu požiadal bývalý šéf tajnej služby Ivan Lexa generálneho prokurátora Milana Hanzela. Ako informoval jeden z Lexových obhajcov Ján Cuper, Lexa svoju žiadosť odôvodnil tým, že všetko podstatné zo spisu už povedal minister vnútra Vladimír Palko, prokurátor Michal Serbin či priamo vyšetrovateľ Július Šáray alebo "ďalší predstavitelia Dzurindovho režimu." Tieto informácie však Cuper i Lexa považujú za "jednostranne politicky účelové, pretože majú občanom vsugerovať obraz Lexu vinníka, ktorého je potrebné potrestať za každú cenu, inak na Slovensku pokoj nebude."
Na 24. februára zvolal zasadnutie Súdnej rady SR predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorému sa skončilo funkčné obdobie na tomto poste. Ak ho však dovtedy prezident Rudolf Schuster nevymenuje do funkcie predsedu na ďalšie štyri roky, Š. Harabin sa na tomto zasadnutí nebude môcť zúčastniť. Od 12. februára je Harabin na NS SR len sudcom, predsednícke kompetencie až do vymenovania nového predsedu preberá podpredseda NS SR Juraj Majchrák.
Novým predsedom Rozhlasovej rady, ktorá kontroluje činnosť Slovenského rozhlasu (SRo), je Vladimír Talian. Za jeho zvolenie hlasovali ôsmi členovia rady. Rada prerokovala rozhodnutie presťahovať Redakciu národnostného a etnického vysielania z Prešova do Košíc. Odporučila ústrednému riaditeľovi SRo Jaroslavovi Rezníkovi prerokovať tento zámer s kompetentnými samosprávnymi, kultúrnymi, národnostnými a cirkevnými inštitúciami regiónu. Dôvodom sú sťažnosti na toto opatrenie vedenia rozhlasu zo strany
viacerých organizácií v Prešove. SRo vysiela z Prešova od roku 1948, začiatkom 90. rokov minulého storočia sa niekdajšie ukrajinské štúdio SRo pretransformovalo na národnostné a etnické vysielanie a v šiestich jazykoch.

12. februára
Slovensko je stále za mierové riešenie irackej krízy, uvedomuje si ale, že súčasťou diplomacie je aj použitie sily, uviedol k rozporom medzi časťou európskych členov NATO a USA štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Ďalej zdôraznil, že režim Saddáma Husajna 12 rokov neplní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Medzinárodné spoločenstvo sa preto musí rozhodnúť, či je možné ďalej prijímať rezolúcie, posielať inšpektorov a hľadať zbrane na rozsiahlom irackom území, alebo mal Husajn dosť času presvedčiť o svojej dôveryhodnosti. Korčok je presvedčený, že NATO nájde riešenie, pretože rozpor nie je medzi spojencami. Problémom je Saddám Husajn, nie možnosť použitia sily.
Šéf maďarskej diplomacie László Kovács slovenskému kolegovi Eduardovi Kukanovi ponúkol rokovanie o tzv. krajanskom zákone. V odpovedi na Kukanov list zo 14. januára navrhol, aby sa stretli pred očakávaným zasadnutím zmiešanej komisie pre menšiny, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 1995. Hovorca slovenského MZV Boris Gandel povedal, že Kovács nenavrhol konkrétny termín ani miesto. Spolupredseda komisie Miroslav Mojžita uviedol, že termín rokovania komisie ešte neurčili. Slovenská strana naň nepôjde so žiadnymi novými návrhmi, ale bude čakať, čo predloží Maďarsko.
Predstavitelia NATO nemajú žiadne výhrady k pripravovanému novému zákonu o ochrane utajovaných skutočností. Po stretnutí so zástupcami Bezpečnostného úradu NATO v Bruseli to uviedol predseda branno-bezpečnostného výboru slovenského parlamentu Robert Kaliňák. S predstaviteľmi NATO sa zhodli, že treba demokratizovať a sprehľadniť celý proces previerok a posilniť pozíciu Národného bezpečnostného úradu. Nový zákon o utajovaných skutočnostiach sa podľa Kaliňáka veľmi podobá na zákon v Kanade a Veľkej Británii. Previerkam by mali byť podľa zákona podrobení aj členovia parlamentu, ktorí prichádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami.
Milión korún, ktoré požaduje v spore o ochranu osobnosti od exministra spravodlivosti Jána Čarnogurského žilinský sudca Pavol Polka, zaplatia možno daňoví poplatníci. Čarnogurský totiž na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III vzniesol námietku z pasívnej legitimity. Odôvodnil to tým, že výrok, ktorý predniesol v relácii TV Markíza SITO vyriekol ako minister spravodlivosti. Legitímnou protistranou by tak mal byť podľa neho rezort spravodlivosti. Ako povedal Čarnogurský, ide o formálnu námietku. "Žalobu považujem za neopodstatnenú a myslím, že súd by ju mal zamietnuť," zdôraznil. Zároveň dodal, že sa z pokuty, ktorú mu uložil súd v inej veci za neúčasť na pojednávaní minulý týždeň poučil a na pojednávania sa vynasnaží chodiť.
Ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu (SRo) Jaroslav Rezník predložil v Rozhlasovej rade návrh na rozpočtové provizórium verejnoprávneho rozhlasu. Zdôvodňuje ho tým, že stále nie je známe kedy a ako budú zvýšené koncesionárske poplatky. Neschopnosť stanoviť rozpočet argumentuje tiež príspevkom zo štátneho rozpočtu vo výške 330 miliónov korún, čo je o 304 miliónov menej než rozhlas požadoval. Podmienky čerpania týchto prostriedkov sú navyše podľa Rezníka príliš prísne.
Ministerstvo financií nesúhlasí so zámerom vedenia SRo vyhlásiť rozpočtové provizórium. "Nevidíme na prijatie takéhoto kroku dôvod. Navyše zákon o Slovenskom rozhlase, ktorý bližšie určuje jeho postavenie, možnosť provizória ani nedefinuje," uviedol poradca ministra financií Peter Papánek. Dodal, že verejnoprávny rozhlas má samostatnú rozpočtovú kapitolu a ako príspevková organizácia hospodári s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom. Ten však rozhlasu stanovuje povinnosť hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a rozpočtové provizórium pripúšťa, iba ak je spôsobené provizóriom štátneho rozpočtu.
Generálny riaditeľ TV Joj Milan Kňažko sa vzdal členstva v SDKÚ, ktorej bol zakladajúcim členom, štyri roky zastával aj funkciu podpredsedu únie. Na jeseň 2002 pred parlamentnými voľbami však jeho meno nefigurovalo na kandidátke SDKÚ. Keď sa koncom januára stal generálnym riaditeľom TV Joj, Kňažko vyhlásil, že jeho prioritou je, aby Joj-ka mala vyvážené a nestranícke spravodajstvo. Redaktori a moderátori TV Joj si musia vybrať buď prácu v televízii alebo politickú kariéru. Kňažko vtedy dodal, že osobne nevidí problém, keď je niekto radovým členom politickej strany, ak však budú výhrady k jeho členstvu, nemá problém vzdať sa členstva v SDKÚ.
Na Slovensku podľa odhadov odborníkov užíva ilegálne drogy 4 až 8 tisíc ľudí, ktorí sú od nich aj závislí. Presný počet závislých sa dá pre neprehľadnosť a neustále zmeny na drogovej scéne len ťažko zistiť. Asi tretina narkomanov pritom užíva pervitín. Na rozdiel od polovice 90. rokov, kedy sa užíval vo veľkej miere kokaín a heroín, prevládajú na dnešnej drogovej scéne lacnejšie a zároveň menej návykové omamné látky, ktoré sa často kombinujú. Ako uviedol riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica, problémom pervitínu je, že k závislosti vedie po dlhšej dobe. Nebezpečné je aj jeho intravenózne užívanie. Práve cez ihly injekčných striekačiek sa totiž prenáša vírus HIV a ďalšie ochorenia.
Vlani sa na Slovensku stalo každý deň približne 294 trestných činov. Znamená to, že približne každých 5 minút bol spáchaný jeden trestný čin. Polícia objasnila 55 212 trestných činov, čo je 51,4 percent. Tieto údaje vyplývajú z Guinessovej knihy kriminality v SR za rok 2002. Policajné štatistiky hovoria, že minulý rok bola približne každých 68 hodín spáchaná vražda, približne každých 6 hodín sa stala lúpež, každých 51 hodín znásilnenie a každých 19 hodín pohlavné zneužívanie. Bolo odcudzených 5 099 motorových vozidiel. Podľa policajných štatistík približne každých 180 minút sa v roku 2002 stala cestná dopravná nehoda.

13. februára
Vláda povolila prepravu personálu a techniky ozbrojených síl USA po železnici a cestách cez územie Slovenska v prípade akcií proti Iraku. Proti uzneseniu vlády hlasovali dvaja ministri za KDH Vladimír Palko a Martin Fronc. USA o povolenie požiadali vládu verbálnou nótou, ktorú odovzdalo veľvyslanectvo USA.
Prezident Rudolf Schuster verí, že vláda zvážila všetky okolnosti, ktoré s jej rozhodnutím súvisia. Prezident bol vopred informovaný o tom, že sa kabinet bude zaoberať prepravou personálu a techniky ozbrojených síl USA po železnici a cestách cez územie Slovenska v súvislosti s akciami v Iraku a má plnú podporu prezidenta.
Predseda NR SR a KDH Pavol Hrušovský súhlasí s rozhodnutím vlády, ktorá povolila prepravu personálu a techniky ozbrojených síl USA po železnici a cestách cez územie Slovenska v prípade irackej krízy. Postoj ministrov nominovaných KDH, ktorí hlasovali proti, považuje Hrušovský za ich slobodné rozhodnutie. Myslí si, že už nedávne rozhodnutie vlády o povolení preletov a možnosť využiť letiská bolo precedensom, ktorý vyústil aj do dnešného súhlasu vlády.
Vláda vyslovila predbežný súhlas s anglickou verziou Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Dokument má takmer päťtisíc strán a stane sa základom pre vypracovanie 19-tich verzií v ďalších jazykoch. Zmluvu už 5. februára schválili členské štáty EÚ na úrovni veľvyslancov.
Vláda schválila 40 miliónov korún zo štátneho rozpočtu na rok 2003 na prevenciu kriminality, ktoré požaduje ministerstvo vnútra. Ako povedal minister vnútra Vladimír Palko, peniaze budú určené najmä na zriaďovanie poradní pre obete násilia a budovanie monitorovacích systémov priemyselnej televízie. Tie majú byť odstrašujúcim prostriedkom pre páchanie trestných činov. Časť uvoľnených financií bude použitá aj na osvetové akcie pre mládež a školenia pre pracovníkov štátnej správy a samosprávy. Financie dostanú krajské úrady, pričom pre každý kraj je vyčlenených päť miliónov korún.
Poslanci výboru pre ľudské práva sa rozhodli ísť na poslanecký prieskum do väznice, kde je vo vyšetrovacej väzbe exšéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa a veľkopodnikateľ Jozef Majský. Návrh na prieskum predložila poslankyňa Irena Belohorská (HZDS). Ako uviedla, na základe informácií z médií je možné, že v týchto väzniciach nie sú podmienky, ktoré by tam v rámci dodržiavania ľudských práv mali byť.
Výstroj slovenských vojakov, ktorí budú pôsobiť v oblasti Perzského zálivu bude na špičkovej úrovni. S českou stranou sa rokuje o zapožičaní, alebo zakúpení špeciálneho odevu pre dlhodobejší pobyt v zamorenom prostredí, uviedol náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Cerovský.
Ak sa na júnovom sneme HZDS nedohodne Vladimír Mečiar s trenčianskou skupinou okolo Maxona a Vetešku, kedysi najsilnejšej politickej strane hrozí zánik. Vyhlásil to bývalý funkcionár hnutia, predseda Hnutia za demokraciu (HZD) Ivan Gašparovič. Mečiara obvinil, že za kolapsom strany stojí práve on, pretože sústavne hľadá vnútorného nepriateľa, preferuje svoje názory a nevníma realitu. Gašparovič predpokladá, že po Tkáčovej skupine odíde aj Maxonova, ak líder HZDS nebude ochotný odísť z funkcie.
Slovenská televízia (STV) je v kritickej finančnej a programovej situácii. Jej neuhradené straty z minulých rokov predstavujú 689 miliónov korún, pričom mesačne vynakladá na mzdy 45 miliónov korún. Ak by STV chcela splatiť záväzky do konca tohto roku, mesačne jej na to chýba 76 mil. Sk. Na zabezpečenie prevádzky, bez splácania tohto dlhu, jej mesačne chýba 20 mil. Sk. STV navyše vedie súdne spory alebo predsúdne kauzy vo výške 652 mil. Sk, z toho však pohľadávky televízie predstavujú iba 6 mil. Sk, informoval ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček.
Slovensko sa v rámci strednej Európy v minulom roku zaradilo medzi krajiny s najvyšším počtom žiadateľov o azyl a najnižším počtom priznaných štatútov utečenca. Z celkového počtu 9 743 žiadateľov priznali slovenské úrady štatút utečenca 20 žiadateľom. Podľa aktuálnych údajov je 4 516 prípadov v štádiu riešenia. Pre porovnanie v Poľsku priznali z 5 153 žiadateľov o azyl, čo je takmer polovica ako na Slovensku, štatút utečenca 256 žiadateľom. Pre odchod žiadateľov z táborov zastavili v Poľsku iba 491 konaní o azyle. Počet vydaných negatívnych rozhodnutí bol 4 706.
Primári-gynekológovia Košického kraja sú pobúrení a odmietajú závery správy Telo a duša o nedobrovoľnej sterilizácii Rómok. Na porade primárov gynekologicko-pôrodníckych oddelení Košického kraja prijali lekári vyhlásenie, podľa ktorého sú mnohé závery v správe odborne neobhájiteľné a majú slúžiť na nepochopiteľnú degradáciu morálnych a etických kvalít gynekológov. Štatistické výsledky starostlivosti o ženy na východnom Slovensku, vrátane žien rómskej minority jasne svedčia o snahe riešiť vážne zdravotné problémy v oblasti reprodukčného zdravia pri rešpektovaní všetkých medzinárodných a vnútroštátnych predpisov. Primári vo vyhlásení odmietajú závery správy a považujú ich za účelový a nepodložený útok na gynekológov i na SR.

14. februára
Ministerstvo zahraničných vecí neodporúča v najbližšom čase cestovať do Izraela. Podľa rezortu diplomacie sa môže na Blízkom východe zhoršiť bezpečnostná situácia a z toho vyplýva aj ohrozenie Izraela. Naďalej pretrváva hrozba teroristických útokov, ktoré sa môžu vystupňovať počas prípadného vojenského zásahu proti Iraku. Rezort zahraničia zároveň odporúča slovenským občanom, ktorí sú v Izraeli, aby prehodnotili svoju bezpečnostnú situáciu a zvážili odchod z krajiny.
Nórsky parlament nebude mať žiadne problémy s potvrdením vstupu Slovenska do NATO, vyhlásil v Bratislave nórsky minister zahraničných vecí Jan Petersen. Keď príde k ratifikácii, budeme veľmi rýchli. Bude to politický signál, že vítame rozšírenie Severoatlantickej aliancie, povedal po rokovaní s ministrom Kukanom. Nórsko sa tiež bude usilovať o rýchlu dohodu v európskom hospodárskom priestore, aby sa Slovensko k nemu mohlo pripojiť 16. apríla, v deň podpisu prístupovej zmluvy s EÚ. Dovtedy treba vyriešiť problém medzi Európskou komisiou a Nórskom, Lichtenštajnskom a Islandom o príspevkoch do rozpočtu a o rybolove. Petersen neočakáva, že by sa Nórsko v dohľadnom čase stalo členom únie, so Slovenskom sa však väzby posilnia práve cez spoločný hospodársky priestor.
Slovensko a Maďarsko pripravujú rokovanie ministrov zahraničných vecí o spornom krajanskom zákone, potvrdil šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Ako uviedol, novú verziu zákona zatiaľ nedostal, preto sa k nej nebude vyjadrovať. S Lászlóm Kovácsom sa však určite stretne. Schôdzku ministrov ponúkol Kovács v liste Kukanovi tento týždeň.
Premiér Mikuláš Dzurinda poslednými rozhodnutiami k irackej kríze znevážil podľa opozičného Smeru autoritu Ú ešte skôr, ako sme sa stali jej riadnymi členmi. Smer považuje rozhodnutie Grécka zvolať summit k Iraku len za účasti členov únie za logické, pretože kandidátske krajiny ukázali, že ich nezaujímajú postoje predstaviteľov EÚ, nedokážu vecne a trpezlivo diskutovať a nie sú ochotné akceptovať spoločné európske rozhodnutia, vyhlásila na dnešnej tlačovej besede podpredsedníčka Smeru Monika Beňová. Za predčasné a neopodstatnené označila štvrtkové rozhodnutie vlády poskytnúť cesty a železnice ozbrojeným silám USA. To, že premiér neinformoval o novej americkej nóte parlamentné strany, je podľa nej prejavom "arogancie moci".
Opatrenia prijaté po minuloročnej katastrofe dvoch stíhacích lietadiel MiG-29 majú prevažne administratívny charakter a neriešia súčasné kritické pracovné podmienky vojenských pilotov. Na najzávažnejšie nedostatky upozorňuje správa Slovenského leteckého zväzu gen. M. R. Štefánika (SLZ), ktorého členmi je väčšina vojenských pilotov. Správa sa kriticky zmieňuje o vybavení leteckej pátracej záchrannej služby. Kým v médiách odznelo, ako dobre je organizované pátranie po pilotoch lietadiel MiG-29, realita bola iná. Pátrací vrtuľník nemal spojenie s pozemnými pátracími skupinami, na palube nebol ďalekohľad, zariadenie na nočné videnie tiež chýba.

Chronológia domácich udalostí od 8. do 14. februára

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

Ultra Last Minute

Chronológia domácich udalostí od 8. do 14. februára

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?