Bratislava 15. februára (TASR)- Slovensko ako suverénna krajina nemusí svoje rozhodnutie o poskytnutí pomoci USA v súvislosti s irackou krízou s nikým konzultovať, domnieva sa podpredseda vlády pre európsku integráciu Pál Csáky.
Vicepremiér tak reagoval na slová kritiky zo strany niektorých predstaviteľov EÚ, že kandidátske krajiny sa rozhodli príliš rýchlo a nepočkali na stanovisko EÚ.
Csáky v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy poukázal na to, že aj samotná EÚ je v irackej otázke rozdelená a nemá jednotný postoj. Csáky je presvedčený, že keby prišlo v Iraku ku konfliktu, Francúzsko a Nemecko by sa nakoniec priklonili na stranu USA. Postoj týchto štátov chápe ako diplomatickú hru o získanie určitých pozícii v EÚ a NATO. Je to podľa neho tiež mocenský súboj a reakcia na niektoré kroky USA. Podľa jeho slov je otázne, či iracká kríza je riešiteľná bez akéhokoľvek konfliktu.
Podľa podpredsedu strany Smer Borisa Zalu vláda SR podľahla tlaku Bushovej administratívy a nekonala suverénne. Vláda sa podľa neho svojím rozhodnutím uponáhľala a urobila chybný krok. "Slovensku by sa patrila istá zdržanlivosť a rešpektovanie medzinárodného práva", poznamenal. Vojenský útok bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, je definovaný ako agresia, povedal Zala. Slovenská protichemická jednotka, ktorá pôjde do Perzského zálivu, nie je humanitnou, ale je to jednotka vojenského nasadenia, dodal. Úlohou chemického prieskumu je totiž vyhľadávanie zbraní hromadného ničenia "na špici vojsk", konštatoval.
Predseda KDH Pavol Hrušovský upozornil, že za vyslanie vojenskej jednotky do Perzského zálivu hlasovali aj opoziční poslanci, a že to nebolo len rozhodnutie koalície. Podľa šéfa parlamentu by mala o takej vážnej veci, ako je účasť SR na vojnovom konflikte, prebiehať širšia diskusia aj za účasti občanov. Kriticky sa vyslovil k tomu, že predseda vlády Mikuláša Dzurindu neinformoval o požiadavke USA poskytnúť povolenie transportu cez územie Slovenska Národnú radu SR a všetky parlamentné strany. Členovia vlády mali byť tiež podľa neho informovaní vo väčšom časovom predstihu. Podľa Hrušovského je otázne, či aj mandát OSN je dostatočný nato, aby sa zvolila vojna ako prostriedok riešenia irackej krízy. mab som
