Bratislava 17. februára (TASR) - Ospravedlňovať sterilizácie rómskych žien tvrdením, že sa o svoje deti nestarajú a plodia ich len kvôli sociálnym dávkam, nie je podľa Barbory Bukovskej z Poradne pre občianske a ľudské práva namieste. Odôvodňuje to presvedčením, že ľudské práva sú univerzálne a nespochybniteľné.
V komentári k diskusii, ktorá sa rozprúdila na Slovensku po tom, ako Centrum pre reprodukčné práva a Poradňa pre občianske a ľudské práva koncom januára vydali správu Telo i duša, vyvracia viaceré argumenty tých, ktorí spochybňujú tvrdenia, že v štátnych nemocniciach na východnom Slovensku došlo od roku 1989 k viac ako stovke vynútených alebo násilných sterilizácií rómskych žien.
Z komentára vyplýva, že nezákonných sterilizácií mohlo byť na Slovensku od roku 1990 realizovaných viac, ako dokumentuje spomínaná správa. Autori správy totiž popisujú 110 prípadov sterilizácií, ktoré zaznamenali pri návštevách 40 rómskych osád na východnom Slovensku, na celom území Slovenska je však podľa štatistík spolu 600 rómskych osád.
Bukovská pripúšťa, že väčšina sterilizovaných rómskych žien skutočne podpísala súhlas s operačným zákrokom, avšak urobili tak "pod narkózou, v silných bolestiach, či až po samotnom zákroku, a mnohé ani nevedeli, čo podpisujú, alebo si doklad nemali možnosť či nevedeli prečítať," prípadne sa "pod nátlakom nemocničného personálu" domnievali, že nemajú inú možnosť. Rovnako podľa autorky komentára neobstojí ani tvrdenie, že sterilizácie týmto rómskym ženám zachránili život, pretože, ako uvádza, "tubálna ligácia, čiže podviazanie vaječníkov, nie je nikdy život zachraňujúci úkon".
Výhrady, že postihnuté ženy, ani autori správy nepodali v súvislosti s informáciami o nelegálnych sterilizáciách žiadne trestné oznámenie, zdôvodňuje Bukovská skúsenosťou z minulosti, že orgány činné v trestnom konaní nevyšetrili príslušné prípady "vyčerpávajúcim spôsobom. Vždy im stačilo, že v zdravotnej dokumentácii našli podpis ženy a okolnosti, za ktorých bol súhlas udelený, už neskúmali". Upozorňuje aj na to, že podanie trestného oznámenia na autorky správy, ktoré už avizoval vicepremiér Pál Csáky, by mohlo mať negatívny dopad na celé vyšetrovanie tohto citlivého prípadu, pretože môže odradiť obete, aby si presadzovali svoje práva. Bukovská zároveň tvrdí, že nie správa Telo i duša, ale "praktiky násilných a nedobrovoľných sterilizácií" poškodzujú "dobré meno Slovenska", ktoré stojí na prahu Európskej únie.
Na margo tvrdení o riziku demografickej explózie rómskej komunity Bukovská poznamenáva, že sú nepodložené a predpojaté a cituje z dokumentu O sterilizácii rómskych žien Charty 77 z roku 1990: "Nepodložené poplašné správy o demografickom vývoji povzbudzujú rasovú predpojatosť a pravdepodobne poukazujú na pravú snahu sterilizačných kampaní. Ich príčinou nie je starosť o zdravie obyvateľstva, ale zámer, aby sa v skupine obyvateľstva vymedzenej rasovým pôvodom nerodili deti."
