Ján Badžgoň: „Poznal som sa so všetkými doterajšími premiérmi.“ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Konateľ firmy Castor a Pollux JÁN BADŽGOŇ si už prečítal prepisy odpočutých rozhovorov zo svojho telefónu z októbra 2002, ktoré dostal denník SME i niektorí politici. V niektorých sa spomínajú politické strany, obsadzovanie miest v štátnych orgánoch a bankové prevody a ich obsah pohoršil koaličných partnerov SDKÚ i opozíciu.
Videli ste už prepisy svojich odposluchov?
„Niektoré som videl, ale očakávam, že mi ich niekto predloží oficiálne.“
Čo na to hovoríte? Traja ľudia už potvrdili autentickosť svojich rozhovorov.
„Aj ja si na niektoré rozhovory spomínam. Bude treba zistiť pôvod, teda legálnosť alebo nelegálnosť odpočúvania. Ak je legálne, najdôležitejším problémom je únik informácií. Nemusí sa to týkať len podpredsedu parlamentu a mňa, môže to byť nekonečný seriál.“
Čiže rozhovory sú pravé?
„Niektorých ľudí, ktorí tam sú, poznám. Niektoré mená nepoznám a niektoré rozhovory nie sú moje.“
Teda je pravá iba časť rozhovorov?
„Netvrdím, že sú pravé, je to dosť dávno a nepamätám si to. Tvrdím len, že niektoré mená poznám a mohol som s tými ľuďmi hovoriť.“
Sú informácie, že s odposluchmi sa čulo obchoduje, viete o tom?
„Nikdy som nemal skúsenosť, kde by som sa stretol s takouto agendou. Tak ako ste to počuli vy, počul som to aj ja. Systém asi nie je dokonalý alebo ľudia v ňom, ťažko povedať. Ale asi to je možné. Svedčia o tom aj zverejnené nahrávky, ktoré sa nezačali podpredsedom parlamentu.“
Myslíte si, že prepisy by mohli byť predmetom obchodovania?
„My sme sa za desať rokov svojej činnosti nikdy s nikým nedostali do konfliktu. Na túto otázku preto momentálne neviem odpovedať.“
Prepis robil analytik, ktorý vybral len to, čo potreboval. Preto chceme vedieť, či mohli tieto informácie dostať vašu konkurenciu na trhu do výhody, alebo chcel ich autor iba poškodiť SDKÚ.
„Samozrejme, vo svete fungujú určité obchodné informácie, ktoré zvýhodňujú alebo znevýhodňujú konkurenciu. Môžu to byť obidva varianty. Možno cieľom tohto nebolo diskreditovať, ale získať obchodné informácie, len sa to dostalo do inej polohy.“
Získal by niekto, kto by to kúpil, nejaké dôležité obchodné informácie?
„Nás nikto nekontaktoval. Na túto otázku neviem odpovedať. Nemáme zlé vzťahy ani s konkurenciou. Pokiaľ by ste mali pravdu, bol by som prekvapený.“
Pre vás je teda pravdepodobnejšie, že niekto chcel poškodiť SDKÚ?
„Asi. Alebo upozorniť na tento nekalý neduh - odpočúvanie.“
Kontaktovala vás už polícia?
„Áno, že by si rada overila pravosť informácií. Oznámila nám, že nás pozve oficiálne.“
Politici prepisy komentovali ako dôkaz o výraznom prepojení politických a ekonomických záujmov. Súhlasíte?
„Nesúhlasím. Ľudia, ktorí to tvrdia, majú bohatú predstavivosť. Podľa tejto logiky, ak sa stretnem s vami, niekto môže povedať, že ste novinárka napojená na podnikateľskú skupinu. Sú to veľmi tendenčné tvrdenia. Musíme si uvedomiť, že keď sa pohybujeme v podnikateľskom priestore, stretávame sa na recepciách, konferenciách a podobne.“
Z prepisov to však vyzerá tak, že veľa ľudí, ktorých SDKÚ nominuje do štátnych podnikov, prejde cez vás.
„Vyzerať to tak môže, ja nemám taký názor. Pokiaľ má niekto dôkazy, nech sa páči, nech ich predloží.“
Aké máte vzťahy s SDKÚ?
„Máme všeobecne dobré vzťahy. Samozrejme, poznáme politikov z SDKÚ aj z iných strán. Keď človeka poznáte, neznamená to, že ste s ním úzko spojený.“
Poznáte sa s premiérom?
„Poznám, ale poznal som sa so všetkými premiérmi doteraz.“
Aj s Mečiarom?
„S pánom Mečiarom som sa stretol asi trikrát na recepcii. Pri našej práci sa stretávame s mnohými ľuďmi. Politický sektor tvorí asi päť percent všetkých stretnutí, väčšina stretnutí - 95 percent je s podnikateľmi.“
Poskytovali ste SDKÚ nejaké finančné dary?
„Nikdy sme nepodporovali politické strany.“
Máte v SDKÚ priateľa?
„Mám, ale títo kamaráti nepatria do vyšších politických sfér.“
V prepisoch vám napríklad M. Seep oznamuje: „Chcel by som s tebou predebatovať jednu veľmi konkrétnu záležitosť, v ktorej by si možno vedel pomôcť. Ide o nejaké personálne záležitosti na vyšších úrovniach, lebo ty máš takého dobrého priateľa. Vieš mi dať nejaký termínik?“ Vy mu odpovedáte, aby prišiel ešte dnes, lebo „zajtra odovzdávam ďalšie životopisy“. Aké životopisy odovzdávate a kto je ten dobrý priateľ na vyššej úrovni?
„Za prvé si ten rozhovor nepamätám, aj keď meno poznám. V situácii, keď máme dvadsaťpercentnú nezamestnanosť, mi ročne zavolá mnoho ľudí, ktorí chcú, aby som sa niekde opýtal, či nemajú voľné miesto, lebo odišli napríklad zo zamestnania. Je to úplne v inej polohe, ako sa pýtate.“
Znamená to, že ľudia si myslia, že vy máte nejakého „vyššieho“ kamaráta, a tak zavoláte napríklad na ministerstvo dopravy, či nemajú voľné miesto, oni povedia, že nie, a vec je vybavená?
„Skoro nikto mi nevolá, aby som mu skúsil nájsť miesto v štátnej správe, lebo sú tam slabé platy. To je o hospodárskom sektore, nie o politickom. Prečo nám podsúvajú, že vybavujeme miesta na ministerstvách?“
Možno preto, lebo ste si dohadovali stretnutie s pánom Kojdom z FNM alebo pánom Saxom zo železníc.
„To ešte nič neznamená. To sú vytrhnuté diskusie, ja nemôžem potvrdiť, že sú pravdivé, lebo mám pocit, že sú písané tendenčne.“
Tak napríklad načo ste sa stretávali s pánom Kojdom?
„Už sa nepamätám, bol som uňho dva- alebo trikrát v živote. Ak chcú byť politický a podnikateľský priestor informované, musia sa stretávať, to nie je o vybavovaní miest alebo kšeftov. My máme veľmi málo štátnych zákaziek, ani si neviem spomenúť aké.“
Zaujímate sa ako firma o štátne zákazky?
„Veľmi málo.“
O aké zákazky sa najčastejšie zaujímate?
„Podľa toho, s ktorými spoločnosťami pracujeme. Ak ide o eurofondy, zaujímame sa o eurofondy, ale ani v tom prípade nie sme najímaní štátom, ale súkromnými organizáciami, ktoré majú záujem získať zákazku.“
Máme informácie, že máte podiel v trojmiliardovom tendri na optokáble na železniciach.
„Pracujeme pre Alcatel, ktorá tender vyhrala. Náš záujem bol presvedčiť Alcatel, aby si nás najal.“
Pamätáte si tender, ktorý ste prehrali?
„V takých zákazkách sme boli málokedy a už niekoľko rokov sme v tendri neboli.“
Najviac sa médiá chytili vášho rozhovoru s Gabrielom Palackom, keď sa vás pýta, či sa ozval Horák zo Švajčiarska. Vy hovoríte: „Áno, André potvrdil, že to prešlo účtom do UBS. Máme sa s ním stretnúť zajtra v Prahe a dokončiť záležitosti.“
„Tento rozhovor si napríklad vôbec nepamätám, je jedným z tých, o ktorých si myslím, že sú vykonštruované.“
Poznáte pána Horáka?
(Zamyslenie.) „Áno, viem, kto to je.“
Je pravda, že je to Čech, ktorý pracuje v UBS (Union bank of Switzerland)?
„To nebudem komentovať.“
Čiže nespravujete s pánom Palackom nejaký účet vo Švajčiarsku?
„Nie, to je absurdné.“
Žiadny účet neexistuje?
„Vôbec neviem, o čom hovoríte.“
Odkiaľ sa poznáte s pánom Palackom?
„To neviem, prvýkrát sme sa tuším stretli na recepcii.“
Zaoberáte sa fondmi Európskej únie? V prepisoch sa o nich často hovorí.
„Pracujeme pre Európsku úniu, pre žiadateľov, s ktorými konzultujeme projekty.“
V texte je SMS pána Zvaru, že jeho spoločníkom v posteli sa na dlhé roky stanú fondy EÚ.
„Vôbec neviem, o koho ide. Rád by som sa tomu už nevenoval, celý problém je o tom, kto to vykonštruoval.“
Zmenili ste si číslo?
„Nie, nevidím dôvod. Budem telefonovať ďalej z toho istého čísla.“
Môžete povedať, koho ste volili?
„Asi nie, myslím, že je to osobná záležitosť.“ MONIKA ŽEMLOVÁ
