Rossijskaja gazeta: Obdobie ochladenia rusko-slovenských vzťahov patrí minulosti
Rossijskaja gazeta. Noviny prinášajú aj fotografiu prezidenta Rudolfa Schustera s poznámkou, že prezident SR je pripravený spolupracovať so Západom i s Ruskom.
Obdobie ochladenia vzťahov medzi Ruskou federáciou a Slovenskom patrí minulosti, konštatuje denník v súvislosti s vyriešením sporných otázok ruského dlhu voči SR. Bratislavský dopisovateľ denníka Rossijskaja gazeta Sergej Veselov sa odvoláva na výroky spolupredsedov ruskej a slovenskej časti medzivládnej komisie, ministra ekonomiky Ľubomíra Haracha a ministra bez kresla a vedúceho Úradu vlády Ruskej federácie Igora Šuvalova.
Podľa Rossijskej gazety dlh medzi bývalým Sovietskym zväzom a ČSSR pochádza z konca 80. rokov a z čiastky dlhu vo výške dve miliardy dolárov, ktorá pripadla Slovensku, uhradilo Rusko Bratislave formou dodávok surovín, tovaru, zariadení a vojenskej techniky takmer polovicu.
Problémy pri splácaní ruského dlhu si údajne spôsobila v marci 1999 sama slovenská strana. Ako autor ďalej vysvetľuje, koaličná vláda premiéra Mikuláša Dzurindu sa rozhodla pre rýchlu integráciu do NATO a z čiste politických dôvodov odmietla už objednaný raketový komplex S-300, výroba ktorého bola v Rusku v záverečnej fáze. Ruská strana požiadala o kompenzácie a proces splácania dlhu sa zastavil. Rozhodujúcim momentom na odblokovanie splácania dlhu sa stal súhlas Slovenska odpísať z ruského dlhu za nedodaný raketový komplex 54,3 milióna dolárov, z toho 18,75 milióna USD v tomto roku a 35,55 na budúci rok.
"Pre Rusko je splatenie dlhu otázkou cti a prestíže na medzinárodnej scéne," poznamenáva ekonomická príloha Rossijskej gazety s tým, že v roku 2001 Rusko uhradí Slovensku v nepeňažnej forme 100 miliónov dolárov. Za 20 miliónov získa SR jadrové palivo, za 111,7 uhlie, 19,5 milióna dolárov je určených na výstavbu cyklotrónového centra v Bratislave a 5,7 milióna pre laserové stredisko. Rusko dodá Slovensku aj náhradné dielce a techniku pre armádu a ministerstvo vnútra a z dlhu bude uhradená aj oprava lietadiel a vrtuľníkov.
Verheugen: Zákon o zahraničných Maďaroch môže spôsobiť problémyBrusel 17. júla (TASR) - Zákon o zahraničných Maďaroch môže spôsobiť problémy, ak Maďarsko pri jeho implementácii nebude rešpektovať medzinárodné štandardy, najmä čo sa týka princípu nediskriminácie. Vyhlásil to dnes v Bruseli európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
"Zákon nevytvára žiadne problémy, pokiaľ ide o asociačnú dohodu (medzi EÚ a Maďarskom), mohol by však spôsobiť problémy, ak sa implementácia neuskutoční podľa medzinárodných štandardov, najmä čo sa týka princípu nediskriminácie," povedal Verheugen po zasadnutí Asociačnej rady EÚ a Maďarska.
EÚ preto podľa neho Budapešti odporučila, aby spôsob uplatnenia zákona konzultovala so svojimi susedmi a brala pri jeho implementácii do úvahy aj ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúce sa rovnosti, slobody, demokracie a nediskriminácie, ako aj možnosti sankcií voči členskému štátu, ktorý tieto princípy vážne a trvalo porušuje (články 6, 7, 12, 13 Amsterdamskej zmluvy).
"Mám množstvo prísľubov z maďarskej strany a nemám dôvod pochybovať, že neurobia to, čo sľúbili. Pokiaľ viem, konzultácie na vysokej úrovni sa už začali," povedal komisár, podľa ktorého právna analýza zákona o zahraničných Maďaroch ukázala, že nie je v rozpore s Asociačnou dohodou EÚ a Maďarska.
Melescanu je za konzultácie Rumunska a ďalších zainteresovaných krajín
Bukurešť 17. júla (TASR) - Bývalý rumunský minister zahraničných vecí Teodor Melescanu sa vyslovil za konzultácie bukureštskej diplomacie o maďarskom tzv. krajanskom zákone s predstaviteľmi ďalších zainteresovaných krajín, vrátane Slovenskej republiky.
Podľa jeho názoru nedávne, rumunsko-maďarské rokovania na úrovni šéfov diplomacií, ktoré hodnotil ako poloneúspešné, ukázali, že mechanizmus bilaterálnych konzultácií nestačí na vyriešenie problému. Navyše, ak Rumunsko bude pokračovať v boji osamote, musí rátať s nebezpečenstvom, že vyvolá dojem krajiny, ktorá je vo večnom spore s Maďarskom. Takéto hodnotenie by nebolo výhodné pri posudzovaní plnenia politických kritérií nevyhnutných pre prijatie krajiny do NATO a EÚ, vyplynulo zo slov lídra Aliancie za Rumunsko (ApR).
Teodor Melescanu je práve preto za konzultácie o predmetnej legislatívnej norme so SR, ako aj s Chorvátskom, Juhoslovanskou zväzovou republikou, Slovinskom a Ukrajinou.
"Vypracovanie spoločného stanoviska by zvýšilo hodnovernosť nášho postoja a prispelo k tomu, aby medzinárodné spoločenstvo hľadelo na Zákon o Maďaroch v susedných štátoch z iného hľadiska. V opačnom prípade budú diplomatické snahy márne a bezmocne sa budeme prizerať realizácii zákona bez zohľadnenia našich výhrad," konštatoval niekdajší šéf rumunskej diplomacie.
EÚ: Maďarsko musí implementáciu zákona konzultovať so susedmi
Brusel 17. júla (TASR) - Zákon o zahraničných Maďaroch môže spôsobiť isté problémy, ak Maďarsko pri jeho implementácii nebude rešpektovať medzinárodné štandardy, najmä čo sa týka princípu nediskriminácie. Európska únia (EÚ) preto Budapešti odporúča, aby spôsob implementácie konzultovala so susednými krajinami a zároveň brala do úvahy príslušné ustanovenia o nediskriminácii v Zmluve o EÚ.
"Zákon nevytvára žiadne problémy, čo sa týka asociačnej dohody (medzi EÚ a Maďarskom), mohol by však spôsobiť problémy, ak sa implementácia neuskutoční podľa medzinárodných štandardov, najmä čo sa týka princípu nediskriminácie," povedal dnes po zasadnutí Asociačnej rady EÚ a Maďarska v Bruseli komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
EÚ preto podľa neho Budapešti odporučila, aby spôsob uplatnenia zákona konzultovala so svojimi susedmi a brala pri jeho implementácii do úvahy aj ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúce sa rovnosti, slobody, demokracie a nediskriminácie, ako aj možnosti sankcií voči členskému štátu, ktorý tieto princípy vážne a trvalo porušuje (články 6, 7, 12, 13 Amsterdamskej zmluvy).
Komisár neodpovedal na priamu otázku, či je zákon v rozpore s európskym duchom, to bude podľa neho závisieť od implementácie, ktorú musí Budapešť konzultovať so susedmi ako Slovenskom alebo Rumunskom. "Mám množstvo prísľubov z maďarskej strany a nemám dôvod pochybovať, že neurobia to, čo sľúbili. Pokiaľ viem, konzultácie na vysokej úrovni sa už začali," povedal Verheugen.
Konzultácie majú podľa neho viesť "k nájdeniu riešenia v rámci dobrých susedských vzťahov". Právna analýza zákona o zahraničných Maďaroch podľa neho ukázala, že nie je v rozpore s Asociačnou dohodou EÚ a Maďarska. "S uspokojením sme prijali, že Maďarsko v texte zákona rešpektovalo odporúčania EÚ," obhajoval zákon Verheugen, ktorý si myslí, že po vstupe Maďarska do únie bude táto legislatíva zbytočná.
Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi potvrdil, že Budapešť je pripravená pokračovať v konzultáciách so susedmi, aby v regióne nedošlo k zvýšeniu napätia. Cieľom zákona bolo podľa neho prispieť k stabilite v regióne, nie naopak. Poskytnutím určitých výhod s cieľom ochrany kultúrnej a jazykovej identity menšín nedochádza k diskriminácii ani poškodeniu ostatných.
"Jediné, čo chceme, je poskytnúť niektoré výhody a pomoc, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú kultúrnej a jazykovej identity týchto osôb," zdôraznil Martonyi.
Štátna tajomníčka belgického ministerstva zahraničia Annemie Neytsová, ktorá dnešnému rokovaniu predsedala, vyjadrila presvedčenie, že Maďarsko ostane stabilizujúcim prvkom v regióne. "Maďarsko je už 10 rokov hybnou silou spolupráce v regióne a nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť," uviedla "dvojka" belgickej diplomacie.
Reagovala tak na pondelkové vyjadrenie belgického veľvyslanca v Budapešti Fernanda van Brusselena, podľa ktorého si Maďarsko sporným zákonom podkopalo stabilizačnú úlohu, ktorú doteraz v regióne zastávalo.
Zákon o zahraničných Maďaroch schválil maďarský parlament v júni. Legislatíva poskytuje Maďarom žijúcim v susedných krajinách (okrem Rakúska) množstvo zvýhodnení vrátane zliav na cestovné, prístupu na trh práce či k vzdelaniu alebo v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
