Premiér hriešne zanedbáva fakt, že aj najmenší tieň podozrenia voči strane, ktorej predsedá, mu ukladá morálnu povinnosť podať vysvetlenie. To platí aj vtedy, keby sa neskôr ukázalo, že dialógy podnikateľa Badžgoňa sú od prvého po posledný falzifikátom. Nech si Dzurinda myslí čokoľvek, je nehorázne, ak jedinou známkou, že aféru berie na vedomie, je odkaz cez hovorcu o „provokácii proti SDKÚ“.
To je možné, azda aj pravdepodobné. Občan má však nárok, aby sa mu predseda vlády pozrel rovno do očí a ponúkol aspoň stručné stanovisko. Trebárs, že o Badžgoňovi v živote nepočul, že Palacka požíva jeho dosmrtnú dôveru a že Šumný je chlapík na správnom mieste. Ticho je neprípustné. Václav Klaus pred tým, než na tiež údajnom švajčiarskom účte ODS definitívne padol, chodil pred novinárov na výsluchy obdeň…
Ak je taktickým zámerom Dzurindu banalizovať kauzu tým, že sa k nej nebude z premiérskych výšin ani vyjadrovať, ide o omyl. Slobodný pohyb odposluchov veru nie je banalita, ale porušenie ústavného práva na „tajomstvo správ podávaných telefónom, telegramom alebo iným zariadením“. A zápach záujmových skupín v pozadí rozhodovacej činnosti politikov, ktorý sa šíri z materiálu, nie je vec koaličná ani stranícka, ale verejná. Ako sa môže jeden normálny premiér tváriť ako pštros v situácii, kde je imperatívom, aby sa prihovoril voličom?
Dzurinda pritom nie je vždy taký introvert - keď si vyšliapol na „lyžiara“ Černáka, komunikácia bola taká nevyhnutná, že zvolal nielen mimoriadnu tlačovku, ale aj koaličnú radu. Deň pred Silvestrom - a kvôli hlúposti. Momentálne, keď už mesiac zúri jedna odposluchová kauza a náhle pribudla druhá, koaličnú radu už tri týždne nepotrebuje.
Štýl predsedu vlády nie je zdravý. Politické podstaty, ktoré sú mu nepríjemné, obchádza či tlačí pred sebou ako v styku s verejnosťou, tak aj s koaličnými partnermi. Ženie ho azda presvedčenie, že najlepšou terapiou na krízy a kolízie je nechať ich pomaly vyhniť. To môže fungovať od kauzy ku kauze, ale nie štyri roky. Zvlášť nie vtedy, keď zo „zadného dvora“ SDKÚ občas naozaj ide zápach… PETER SCHUTZ
