Staré Hory 23. februára (TASR) - V prírodných pomeroch strednej Európy si väčšina živočíšnych druhov "vyznáva lásku" v jarnom období. Výnimkou je populácia vlka dravého (Canis lupus), ktorej zásnuby sa dejú v mesiacoch január až marec. Obyčajne v apríli alebo máji potom vlčica vrhne v skrytom brlohu dve až sedem vĺčat.
Podľa pracovníka Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu vlčie zásnubné zavýjanie sa uskutočňuje v nočných hodinách. Zavýjaním vlky dávajú sokom najavo, že dané stanovište je už obsadené párom, resp. svorkou. Vlky vyjú obyčajne z vyvýšených hrebienkov a grúnikov. Odtiaľ ich volanie zaznieva na podstatne väčšiu vzdialenosť, ako keby sa ozývali z doliniek.
Vlk dravý je veľmi inteligentné zviera. Obyčajne žije monogamne v pároch, pričom nespárované jedince žijú buď samotársky, alebo sa pripájajú k iným párom, ktorým potom pomáhajú pri výchove potomstva. Na sklonku jesene sa k páru pripájajú aj lanské mláďatá a vytvárajú vlčie svorky.
Vo svorke panuje prísny hierarchický poriadok. Najvyššie postavenie medzi samcami má starý a skúsený vlk, ktorý je otcom rodiny. Vlčice zasa rešpektujú matku rodiny. Rešpektovanie hierarchického postavenia vyjadrujú vlky vycieraním zubov, pohybom chvosta, hlasovými a inými prejavmi.
Potravou vlka sú najmä jelenia, srnčia a diviačia zver, ale aj zajace, hlodavce, vtáky, obojživelníky a hmyz. V letnom období vlky navštevujú aj salaše, kde môžu strhnúť naraz i väčšie množstvo oviec či jalovíc. Aj keď vlky sú veľmi rýchle, zdravá zver im väčšinou unikne. Ich korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré, zoslabnuté či staré jedince a mláďatá. Väčšiu korisť lovia vlky obyčajne organizovane tzv. štvaním v svorkách.
Vlk má nepravdivý tieň krvilačnosti, ktorý mu prischol najmä z nepravdivých rozprávok. V ekosystémoch plní nezastupiteľnú regulačnú, selekčnú a asanačnú rolu. Spoločne s inými väčšími predátormi, ako sú medveď a rys, pomáha udržiavať v rovnováhe stavy najmä kopytníkov. Keďže vlk nepohrdne ani zdochlinou, jeho úloha pri likvidovaní kadáverov v prírode je tiež nezanedbateľná.
Revír vlčej svorky v zimnom období má priemer 20-50 kilometrov. V lete operuje svorka na území s priemerom päť až desať kilometrov. Po prvej svetovej vojne boli stavy vlka aj na Slovensku takmer úplne zdecimované. V súčasnosti žije najmä na strednom, severnom a východnom Slovensku okolo 150 vlkov.
