Košice 23. februára (TASR) - Po prvej zádušnej sobote, keď sa vo všetkých gréckokatolíckych chrámoch na Slovensku slúžili panychídy aj s konkrétnymi menami zosnulých z jednotlivých rodín, veriaci gréckokatolíckej cirkvi dnes slávia Mäsopôstnu nedeľu. Tá znamená zdržanie sa konzumácie mäsa a mäsitých jedál a zároveň je prípravou na blížiaci sa Veľký pôst.
"Mäsopôstna nedeľa má svoj symbolický význam, v rodinách sa až tak prísne nedodržuje, pôstu sa viac dáva zadosť počas niektorých iných dní, ktorými sú najmä stredy a piatky počas celého Veľkého pôstu," povedal dnes pre TASR kňaz Dávid Zorvan, správca farnosti v Čeľovciach v okrese Trebišov a člen gréckokatolíckej liturgickej komisie.
Symboliku týchto dní vyjadril aj slovami: "Mäsopôstna nedeľa je zároveň aj nedeľou o Kristovom súde podľa Matúšovho evanjelia. Dá sa to povedať aj tak, že kým počas prvej zádušnej soboty sa konajú skutky lásky k našim zosnulým, nedeľa, ktorá po nej nasleduje, je naopak plná skutkov lásky k živým."
Budúcotýždňová nedeľa má v gréckokatolíckom kalendári označenie Syropôstna nedeľa.
"Nie je len prísnejším pôstom, zdržiavaním sa od syra a niektorých mliečnych výrobkov, ale predovšetkým sa vyznačuje špeciálnou večierňou s hlbokými poklonami až po zem, obradom zmierenia a odpustenia. Kňaz prosí veriacich o odpustenie a oni zasa prosia jeho i sami seba navzájom. Spievajú sa paschálne piesne a prítomný je aj obrad bozkania kríža. Večer, kedy Syropôstna nedeľa postupne prechádza do ďalšieho dňa, je u gréckokatolíkov už vstupom do Veľkého pôstu," vysvetlil otec Zorvan.
Pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 220 tisíc veriacich. Prevažná väčšina z nich žije na východnom Slovensku.
