Keď odpočúvali advokáta Romana Kvasnicu, počúvali aj Jozefa Šáteka. Aký to bol pocit? „Nevedeli sme, že sme odpočúvaní, až neskôr sa to pán Kvasnica dozvedel od jedného príslušníka finančnej polície. Keď počuli, že si z týchto ľudí robíme srandu výrokmi, že robia protizákonne, že páchajú trestný čin a sú vagabundi, čo sme hovorili do telefónu, tak dvaja z nich urobili úradný záznam, že sme sa im vyhrážali.“
Zástupca šéfa vyšetrovateľov Jozef Šátek exkluzívne o Lexovi, Majskom, Ruskovi, Veteškovi a politike.
O Ruskovi
Kauzu odpočúvanie podrobne sledujete, ste vraj dokonca jedným z „podozrivých“. Čo si o tom všetkom myslíte?
„To, že má mať pán Rusko nejakú svoju nahrávku, ktorá by mala byť nezákonne vyhotovená, som sa prvýkrát dozvedel ôsmeho januára. Po koaličnej rade ma k sebe zavolal minister Palko, že Rusko mu povedal o nahrávke a že ju spojil s mojím menom. Že ja alebo môj tím sme ju mali urobiť. Okamžite som reagoval, že som nikdy nemal dôvod Ruska odpočúvať, nakoniec aj previerka, ktorá bola vykonaná, potvrdila, že náš útvar žiadnu takúto osobu nikdy neodpočúval. Ani redaktora SME.“
Médiá sa o tom, že ste Ruska mali odpočúvať, dozvedeli prvýkrát z televíznych novín Markízy. Povedal to vyšetrovateľ Hanula, ktorého odvolali z prípadu. Odkiaľ to Hanula zobral?
„Deň alebo dva pred tým, ako bola nahrávka v televízii, mu to pošuškal do uška pán Rusko.“
Rusko to odmieta. Povedal, že on to vyšetrovateľom určite nepovedal.
„Viem to, lebo mi to hovoril spomínaný vyšetrovateľ. Bol som tam v ten deň, keď vystúpili s pani Karnasovou v televízii. Oni sa mi priznali, že vo vyšetrovacom spise žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by súvisel so mnou, nie je. Je iba tvrdenie pána Ruska, ktoré odmietol dať do zápisnice. Podľa mňa si veľmi dobre uvedomoval možné trestnoprávne následky krivého obvinenia.“
Ako na vás Rusko prišiel?
„To sa musíte spýtať jeho. Sám som sa prihlásil vedúcemu špeciálneho tímu, ktorý rieši odpočúvanie, že chcem byť vypočutý a chcem, aby sa moje meno očistilo. Vedúci tímu povedal, že v celom spise sa moje meno s odpočúvaním nespája a nemá dôvod ma vypočuť.“
Povedal už Rusko vyšetrovateľom, kto mu tú pásku dal?
„Nikdy som nepatril do okruhu vyšetrovateľov, ktorí vedia o detailoch tohto prípadu.“
Okrem Ruska vás často spomínajú poslanci za HZDS alebo Lexovi advokáti. Ako tie útoky vnímate?
„Nie je ľahké sa s tým duševne vyrovnať, ale keby ma práve títo ľudia vynášali do nebies a hovorili, že som dobrý policajt, tak by som o sebe začal pochybovať. Ak redaktor Markízy hovorí, že som podozrivý a špiní moje meno, je to ten najlepší znak, že som neskorumpovaný, apolitický a že idem po najvýznamnejších prípadoch bez ohľadu na to, kto v nich figuruje.“
O Majskom
Ako vnímate napríklad vystúpenie Diany Dubovskej v televízii, keď hovorí o tom, že jej manžel je na psychiatrii a zošedivel?
„Každý robíme to, čo vieme. Viem si predstaviť, že v rovnakej situácii, keď bojujem o osobu, ktorú mám rád, by som reagoval rovnako.“
Ako to je s Majského zdravotným stavom?
„Lekári v Trenčíne nezistili žiadne psychické porušenie alebo problémy. Minulý týždeň sme ho boli vypočúvať, dostali sme písomné odborné vyjadrenie, že sa výsluch môže konať. Akékoľvek traumy a to, že sa nevie sústrediť na otázky, slúžia na ohlú- penie verejnosti.“
Napriek tomu nevypovedal.
„To je jeho spôsob obrany, my ho akceptujeme.“
Stále je však v nemocnici v Trenčíne. Znamená to, že má fyzické problémy?
„Má problémy so stravovaním, preto si ho tam ešte pár dní nechajú.“
Je pravda, že zošedivel?
„Myslím si, že mu chýba farba.“
O Lexovi
Neprišlo vám niekedy ľúto ľudí, ktorých ste dostali do väzenia? Lexa napríklad hovoril, že mu ničíte Vianoce a zdravie.
„Ako každý človek, aj ja vnímam tieto citlivé veci. Je mi ľúto, že takýto človek musí byť tam, kde je, ale na druhej strane nebol som to ja, kto ho tam dostal. Ja len odkrývam to, čo v minulosti sám urobil. Som jeho svedomím. On potom nenávidí nie mňa, ale vlastné svedomie. Takéto vyjadrenia slúžia pre médiá, ale dúfam, že raz títo ľudia nahliadnu do vlastného ja.“
Médiá prinášajú podrobné správy o Lexovej bývalej sekretárke Ingrid Kučerovej-Gelmanovej, s ktorou sa v Juhoafrickej republike skrýval. Zaujímate sa aj vy o ňu?
„Možno.“
Tým, že ho skrývala, nespáchala trestný čin?
„Je to možné.“
Pri Lexovom zadržaní vám vyčítali, že ide o predvolebnú akciu.
„Vydali sme medzinárodný zatykač, spojili sme sa s Interpolom, čakali sme odpoveď, ktorá nechodila. Ak je niekto zákonným spôsobom stíhaný, prečo do toho vnášame politiku? Urobili sme to, čo sme mali a je mi jedno, či je to dva roky pred voľbami, alebo jeden deň.“
Objavujú sa prvé výsledky vyšetrovania ekonomickej kriminality. Vyzerá to tak, že za Mečiara sa vo veľkom rozkrádalo. Ako keby si ľudia ani neuvedomovali, že kradli.
„Neohraničoval by som to na koniec roku 1998. Rozkrádanie nadobudlo obrovské rozmery. Mnohí ľudia získali nesmierny majetok – miliardy. Nikto ich činnosť neprešetroval a keď, tak to bolo poodkladané. Títo ľudia, keď získali peniaze, boli v tom, že podplatia ktoréhokoľvek policajta, prokurátora alebo sudcu, a stanú sa beztrestnými. Ich vedomie bolo dlhý čas pomýlené, pokým sme na tom nezačali pracovať. Uvedomili si, že ani miliardy im nepomôžu, aby sa vykúpili. Áno, možno budú musieť pykať za svoje činy.“
Sú už prvé obvinenia a je niekto vo väzbe?
„Za tieto veci zatiaľ nie, ale nedá sa vylúčiť, že takéto návrhy podáme.“
O politike a politikoch
Ako vašu prácu ovplyvňuje politika?
„To, čo máme robiť alebo uprednostniť, sa rozhoduje vo vedení nášho tímu. Nikto z politikov nám nedával žiadne úlohy. To je moja podmienka. Ak by takáto úloha bola daná, odchádzam. Ako občan musím povedať, že hlavne po týchto voľbách máme viac slobody a voľnosti a očakávam rozlet našich snáh.“
Ale politickú podporu mať musíte, nie?
„Dá sa to tak povedať a vždy to tak bude. Je veľmi dôležité, kto je ministrom vnútra, akých ľudí si vyberie.“
Ako sa vám spolupracuje s ľuďmi vo vedení polície, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby?
„Do polovice roku 2001 bola spolupráca s ostatnými zložkami polície zlá. Nechceli s nami spolupracovať, a keď, tak dochádzalo k úniku informácií. Po výmenách, ktoré nastali na týchto pozíciách, sa nám pracuje veľmi dobre. Existujú tu ľudia, ktorí sú zapálení očistiť Slovensko od zločinu. Sú to odborníci a vedia perfektne vychovávať svojich podriadených.“
Napriek tomu sa objavili informácie, že sa pripravuje diskreditácia Jána Mojžiša a že ho chcú odvolať.
„Keby ho velebili a nosili na pleciach, znamenalo by to, že nie je dobrým riaditeľom NBÚ. Z médií viem, že previerkami neprešlo niekoľko policajných funkcionárov, pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Latku postavil veľmi vysoko a ľudia sa cítia ohrození. Je pochopiteľné, že nastala diskreditačná kampaň.“
Často vypočúvate alebo vyšetrujete politikov. Naposledy sa začalo rozprávať, že polícia prešetruje aktivity práve Pavla Ruska. Viete o tom niečo?
„V čase, keď bol pán Rusko odpočutý – 18. decembra minulý rok, a v čase, keď s tým prišiel, teda 8. januára tento rok, sme vo vzťahu k nemu nevyvíjali žiadnu činnosť.“
Hovorí sa o tom, že chystáte žiadosť do parlamentu o zbavenie imunity podpredsedu Viliama Vetešku z HZDS.
„Reči sa hovoria, uvidíme, aký bude výsledok. Je pravda, že jednu deblokáciu časti ruského dlhu vyšetrujeme.“
Ako sa politici na výsluchoch správajú?
„Keď vystrelia jedovatý šíp, tak väčšinou len pred médiami. Keď sú s nami, tak ide o normálny vyšetrovací úkon a nezaznamenali sme žiadne problémy.“
Nebojíte sa niekedy, že sa vám niečo stane?
„Počítam s tým. Stačí jeden prípad, aby vás niekto začal naháňať, a my ich tu robíme veľa.“
Na ktorý prípad ste najviac hrdý?
„Na viaceré. Ale najmä na jeden z nich, o ktorom si všetci mysleli, že nebude problém ho vyšetriť – zavlečenie. Na začiatku sme mali jeden jediný dôkaz – výpoveď. Som hrdý aj na to, že sa nám podarilo aspoň sčasti vyriešiť okolnosti objednávky vraždy Remiáša. Ale na ten najvýznamnejší prípad ešte len čakám.“
Záhorák
Štyridsaťsedemročný Jozef Šátek sa narodil v Skalici. Hovorí, že je Záhorák ako repa. „Som na to hrdý.“ Vyštudoval Strednú ekonomickú školu a v roku 1985 skončil Vysokú školu ZNB – fakultu vyšetrovania v Bratislave. Boli na nej aj eštebáci, ale mali vlastnú seminárnu skupinu a ostatní študovali na fakulte v Prahe.
Začínal na obvodnom oddelení v Senici, potom odišiel do Bratislavy na krajskú správu – odbor vyšetrovania VB. Zaoberal sa násilnou kriminalitou, čiže vraždami, vydieračkami. Po roku 1985 sa stal náčelníkom oddelenia pre ekonomickú kriminalitu a neskôr zástupcom náčelníka odboru. „V roku 1990 som bol šéfom tímu a došetrovali sme Babinského.“
Terajší riaditeľ SIS Vladimír Mitro mu potom ako šéf sekcie vyšetrovania na ministerstve ponúkol, aby robil riaditeľa Bratislavského kraja. Tým bol až do roku 1996. „Dobrovoľne som na nátlak Kosťova musel odísť.“ Kosťov bol novým riaditeľom sekcie vyšetrovania a na kraji sa vtedy vyšetrovalo zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny. „Predvádzali sme siskárov a 25. septembra o pol druhej v noci prišiel riaditeľ SIS Lexa do mojej kancelárie a povedal: Vy ste zadržali mojich ľudí.“
Šátek sa ho spýtal: „Pán riaditeľ, to sú vaši ľudia?“ Oni sami totiž nechceli priznať, že sú z SIS. V kancelárii bol Šátek, Vladimír Lamačka, Peter Vačok a vtedajší viceprezident Maňák. Lexa ukázal na Šáteka, Lamačku a Vačoka a povedal: „Na vás mám nezvratné dôkazy, že páchate organizovanú trestnú činnosť.“ Šátek si vtedy uvedomil, že to nebude ľahké. Neskôr v televíznych novinách STV vystúpili redaktori, kde obvinili Vačoka, že falšoval výpovede. „Vtedy som si uvedomil, že tu končím. Tomuto režimu slúžiť nebudem.“
Do polície sa vrátil v roku 1998. Nový minister vnútra Ladislav Pittner mu ponúkol funkciu zástupcu šéfa vyšetrovateľov. Ním je doteraz. „Prvýkrát som sa stretol s pánom Pittnerom asi v marci 1997.“ Vtedy dostal od neho úlohu, aby zabezpečil, kto a ako vyšetrí kauzy zavlečenie alebo zmarené referendum, ak dopadnú dobre voľby. Vedel, že žiadny útvar, ktorý vtedy existoval, to nedokáže: „Navrhol som zriadiť špeciálny vyšetrovací tím zložený z operatívcov a vyšetrovateľov.“ Tak vznikol odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a odbor zvláštnych úloh, ktoré spoločne riešia najväčšie kauzy.
Do komunistickej strany Šátek vstúpil v roku 1976. „Veril som, že je to správne. Bol som mladý, naivný a môj otec bol veľmi tvrdý komunista. S jeho názormi som mnohokrát nesúhlasil, ale nevidel som inú perspektívu.“ S disidentmi sa nikdy nestretol. „Postupom času, keď sa začalo hovoriť o stalinizme, päťdesiatych rokoch a počul som ľudí, ktorí to zažili, som sa sám naštval, že som niekomu až tak veril a že som toľko nevidel. Nemal som impulz, ktorý by ma k tomu priviedol.“
Prípady šátekovcov
* zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny
* vražda Róberta Remiáša
* sabotáž voči prezidentovi Michalovi Kováčovi
* podvody bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu a iných pracovníkov SIS
* podvod pri privatizácii piešťanských kúpeľov a ich tunelovanie – Karol Martinka
* podvod v súvislosti s kúpeľmi Sliač – Viliam Soboňa
* tunelovanie Nafty Gbely – Vladimír Poór
* tunelovanie pri výstavbe vodného diela spoločnosťami Váhostav, Hydrostav
* Duckého zmenky
* nebankové subjekty Horizont a B.M.G. – Vladimír Fruni, Jozef Majský
* miliardové podvody funkcionárov VÚB v súvislosti so spoločnosťou Konsult real
* nezákonné odčerpanie dvanástich miliárd z osobitného účtu ministerstva privatizácie – Peter Bisák, Ľubomír Dolgoš
* nezákonné prevody akcií a miliárd v hotovosti z Fondu národného majetku do základného imania jednej trenčianskej spoločnosti
* nezákonné nakladanie s majetkom predstaviteľmi FNM v rokoch 1994 až 1998
* tunelovanie Devín banky a AG banky po vyhlásení konkurzu
* kauza kyselinári
* trestná činnosť v Sl. elektrárňach
O vyšetrovateľoch a o sudcoch
Váš tím funguje od roku 1998, s čím máte najväčšie problémy?
„Zo začiatku sme mali problémy naplniť naše stavy. Lexovci nám odstrašovali ľudí. Keď sa na to dnes pozerám, zisťujem, že sme urobili heroickú prácu.“
Unikli už z tímu informácie tak, že ste museli niekoho prepustiť? Určite je to veľký tlak na psychiku vyšetrovateľov.
„Priamy únik informácií sme nezaznamenali. Zaznamenali sme iba informácie o niektorých pracovníkoch a ich možné kontakty na osoby, ktoré z nášho pohľadu nemali byť, a keď boli, mali byť ohlásené. My máme dohodu, že ľudia sa môžu stretnúť s kýmkoľvek, ale musia to ohlásiť, aj keď je to náhodné stretnutie. Keď sa zistí, že to človek nenahlásil, musí odísť, a to sa už stalo.“
Sudcovia na váš návrh zobrali nedávno do väzby Ivana Lexu alebo Jozefa Majského, ľudí, o ktorých si občania mysleli, že sú nedotknuteľní. Pokusov o ich uväznenie však bolo už viac. Boli tie dôkazy až teraz také, že museli zostať vo väzbe, alebo sa mení aj myslenie sudcov?
„Pripúšťam, že myslenie niektorých sudcov sa mení. Na druhej strane vyšetrovatelia boli naivní. Mysleli si, že ak niečo zadokumentujú a predložia na súd, sudca to uvidí takými istými očami ako oni a akceptuje to. Prišli sme na to, že úkony musia byť vysoko utajené, že dôkazy musia byť veľmi pádne a že musíme o osobe, o ktorú sa zaujímame, vedieť skoro všetko. Veľká kontrola sudcov je cez médiá. Sudcovia už pri veľkých kauzách musia rozmýšľať nad tým, či majú dôvod, keď niekoho prepustia. Niekto ukradne miliardu, to už nie sú hračky. Samotný sudca pociťuje veľkú zodpovednosť a tlak občanov.“
Sú ľudia po tom, ako sú významné osoby vo väzbe, ochotnejší svedčiť?
„Keď sme začali fungovať, všetci odmietali svedčiť. Mali buď strach z toho, čo im kto po výpovedi urobí, alebo z toho, čo bude po voľbách. Len veľmi malá časť svedkov našla odvahu a niečo povedala. Podľa mňa aj tým, čo sme dokázali v minulosti, ale aj výsledkom posledných volieb sa ľudia oslobodili a získali sme ich dôveru. Stále viac ľudí sa na nás obracia s tým, že svoje problémy už hovorili iným orgánom, ale neveria im. Vieme garantovať to, na čom sa s ľuďmi dohodneme, vieme to urobiť zákonne a rýchlo.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
