BRATISLAVA – Majetkové priznania ústavných činiteľov budú zverejnené na internete, poslanci budú čeliť hrozbe vysokých pokút až straty mandátu. Taký prísny má byť nový ústavný zákon o konflikte záujmov, o ktorom bude parlament rokovať možno ešte pred letom.
Podobný návrh zákona stroskotal v parlamente krátko pred voľbami a ani tentoraz nemusí byť prijatie prísneho zákona hladké. Ak ho poslanci zmiernia, minie sa účinkom.
Podpredseda vlády pre legislatívu Daniel Lipšic (KDH) takéto obavy nemá, lebo o prísnom zákone sa hovorí nielen v programovom vyhlásení vlády, ale podobný zámer má aj opozícia. „Akýkoľvek pozmeňovací návrh musí v pléne parlamentu prejsť trojpätinovou väčšinou. Nebude jednoduché návrh bez širšej dohody zmeniť,“ povedal.
Poslanec Igor Federič (Smer), ktorý sa tiež podieľa na príprave zákona, je síce v parlamente krátko, ale chce byť „optimista“.
Na príprave zákona pracuje mnohočlenná komisia zložená z predstaviteľov všetkých parlamentných strán, vlády, tretieho sektora i Združenia miest a obcí Slovenska.
Veľmi dôležitým momentom bude zverejňovanie majetkových priznaní. Tie budú podávať aj príbuzní – manžel(ka) a deti, tie však budú podľa Federiča asi neverejné.
Ešte nie je isté, či priznanie budú podávať samotní príbuzní, alebo to za nich urobia ústavní činitelia. Federič však upozornil, že ak by sa s manželkou ocitol na „vojnovej nohe“ a priznanie by nepredložila, potrestaný by bol on.
Poslanci budú predkladať aj kópie daňových priznaní, tie však budú neverejné.
Pokuty za porušenie zákona budú do výšky pol milióna korún. Právnik Aliancie-Stop konfliktu záujmov Vladimír Pirošík by privítal vyššie sadzby: „Chcel by som, aby pokuty boli niekoľko miliónové, lebo byť v konflikte záujmov sa niekedy oplatí.“ Ako krajný trest vidí stratu poslaneckého mandátu.
Jedným z úskalí prijímania zákona môže byť tzv. postzamestnanecké obmedzenie. To znamená, že ak ústavný činiteľ rozhoduje napríklad o privatizácii nejakej spoločnosti, nemal by po odchode z funkcie pracovať v jej riadiacich funkciách rok či dva.
Podľa Pirošíka by išlo len o tzv. lehotu na vychladnutie hláv. Igor Federič namieta, že „taká korupcia je minimálna, ani o nej neviem“. V susednom Česku sa však minister Ivan Kočárnik po sprivatizovaní Českej poisťovne postavil do jej čela.
Podľa Pirošíka je nevyhnutné, aby sa zákon vzťahoval aj na samosprávu a regionálne zastupiteľstvá. Zvlášť v situácii, keď samosprávy dostávajú väčšie kompetencie a s tým súvisiace financie.
IGOR STUPŇAN
Konflikt, ktorý politikom neprospelDuckého prípad – Minister hospodárstva Ján Ducký prišiel o kreslo v Mečiarovej vláde. Neoficiálne sa hovorilo, že dôvodom bola kauza obilie. Oficiálne však vtedajší premiér Mečiar tvrdil, že Ducký odchádza po vzájomnej dohode. Stal sa poslancom parlamentu a neskôr začal šéfovať Slovenskému plynárenskému priemyslu.
Mečiarove faktúry – Faktúry, podľa ktorých poukázal Vladimír Mečiar podnikateľovi v stavebníctve 41 miliónov korún, mátajú šéfa HZDS dodnes. Samotný Mečiar si najskôr nepamätal, koľko presne platil, neskôr sľúbil, že predstaví svojho sponzora. Peter Ziegler sa k pôžičke priznal, ale neskôr sa zase k nemu nepriznal Mečiar.
Ministri Ľudovít Černák a Gabriel Palacka – obaja odstúpili z funkcií dobrovoľne po verejnom tlaku. Palacku z funkcie zrazili kauzy výber poradcu privatizácie Slovenských telekomunikácii či tender na prevádzku siete GSM 1800. Černáka zase prípady Nafty Gbely a deblokácií.
Kanisova vila – Minister obrany Pavol Kanis odstúpil po obvineniach, že nevedel obhájiť financovanie svojej vily.
(sp)
