Bratislava 24. februára (TASR) - Predstavitelia Koaličnej rady, ktorá sa po troch týždňoch zíde v utorok 25. februára, sa budú zaoberať aj deklaráciou SR ako člena Európskej únie o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach.
Text dokumentu schválila Národná rada SR 30. januára 2002 aj napriek negatívnemu stanovisku vlády SR. Okrem iného sa v ňom uvádza, že NR SR považuje za užitočné a potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov a kandidujúcich na členstvo v únii, rešpektovanej Európskou úniou.
Tento dokument chce SR pripojiť k zmluve o vstupe SR do EÚ. Obdobný dokument majú aj jej členské krajiny ako Írsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko a tak ako SR ho žiadajú pripojiť k prístupovej zmluve aj kandidátske krajiny Poľsko a Malta.
Politici budú hovoriť aj návrhoch ANO na riešenie koaličnej krízy. Liberáli budú trvať na zavedení krížovej kontroly v silových rezortoch, aj keď poznajú odmietavý postoj KDH. "Pôjdeme na Koaličnú radu s tým, čo je predložené a predovšetkým budeme zvedaví na postoje SMK a SDKÚ," povedal podpredseda ANO Ľubomír Lintner na adresu koaličných partnerov.
Situácia je podľa neho vážnejšia, a netýka sa len odpočúvania šéfa ANO Pavla Ruska. "Otvorene sa pýtam, kto vlastne riadi tento štát, keď sa naplno využívajú v politickom boji záznamy z odpočúvania," vyhlásil Lintner. Aliancii preto nebude stačiť odpoveď predstaviteľov SDKÚ, že v prípade údajných prepisov rozhovorov podnikateľa Jána Badžgoňa ide len o manipuláciu.
Lintner súčasne označil postoj ministra vnútra Vladimíra Palka (KDH) za zarážajúci, a to v súvislosti s návrhom zákona o zvýšení kontroly odpočúvania z dielne ANO, ako aj verbálne ponúknutej vízii centralizovaného úradu od SMK.
Jedným z bodov programu je aj návrh harmonogramu zriadenia Univerzity Jána Selyeho v Komárne. Vysoká škola na prípravu občanov maďarskej národnosti na začiatku počíta s troma fakultami - Fakultou hospodárskych vied, Teologickou fakultou J. Calvina a Pedagogickou fakultou. Predpokladané náklady na jej zriadenie sú 100 miliónov korún. Hlavným vyučovacím jazykom bude maďarčina. Slovenský jazyk by mali absolventi ovládať na úrovni odborného jazyka.
Predložená bude aj správa o implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, ktorú NR SR prijala 19. júna 2001.
