Písmo:A^-|A⁺0

pri moci. Inšpekcie sú v Iraku od roku 1991 a nevedú k výsledku, povedal pre agentúru SITA. Je zrejmé, že majú iba zaistiť zničenie zbraní hromadného ničenia, čo je Irak povinný urobiť sám. "Nepredpokladám, že by to urobil za ďalšie štyri mesiace bez ohľadu na počet inšpektorov. Mohlo by to fungovať, keby počet inšpektorov stúpol asi na 180 000 a boli by to príslušníci americkej námornej pechoty," tvrdí Šebej. Bývalý šéf integračného výboru NR SR a poslaneckej skupiny pre skorý vstup do NATO je skôr za prijatie tvrdej a jednoznačnej rezolúcie OSN.
Spojené štáty na vojenský zásah nepotrebujú z právneho hľadiska novú rezolúciu. Už na základe rezolúcie 687 a 678 z roku 1991 je podmienkou skončenia bojových akcií to, že Irak zlikviduje zbrane hromadného ničenia a splní podmienky, ktoré dodnes nesplnil. Fakticky je teda od čias oslobodenia Kuvajtu vo vojne a ani ostatná rezolúcia 1441 (z novembra 2002) nebola potrebná. "V podstate bola prijatá len kvôli lepšiemu pocitu medzinárodného spoločenstva, ale podľa názoru viacerých expertov po legálnej stránke ani nie je potrebná ďalšia rezolúcia," konštatoval Šebej.
Francúzsko podľa Šebeja neverí, že by Saddám Husajn niečo na svojej politike zmenil. Snaží sa len na irackej kríze vyprofilovať svoje poňatie európskej, od Spojených štátov nezávislej zahraničnej politiky. Okrem toho má v Iraku veľmi veľké hospodárske záujmy a nemá podľa všetkého záujem na páde režimu Saddáma Husajna. S podobnou motiváciou sa k "antiamerickému ťaženiu" pridal aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. Šebej sa domnieva, že pri francúzskych a nemeckých aktivitách nejde ani tak o Irak, ako o vymedzenie sa voči Spojeným štátom.

jj;fa