Bratislava 26. februára (TASR) - Nezákonná výroba a obchod s narkotikami brzdia hospodársky rozvoj, ktorý nie je možný bez efektívneho systému kontroly drog. Konštatuje sa to vo výročnej správe Medzinárodného úradu pre kontrolu narkotík (INCB) Organizácie spojených národov (OSN), ktorú v utorok 25. februára prezentovali zástupcovia INCB v Bratislave rovnako ako v ďalších vyše 20 štátoch sveta.
Správa, ktorú vypracovalo 13 expertov na drogovú problematiku z celého sveta, upozorňuje na to, že iba jedno percento zo zisku z ilegálneho predaja drog dostanú pestovatelia rastlín. Zvyšných 99 percent zostáva v rukách predajcov a distribútorov drog z vyspelých krajín. Príjmy rozvojových krajín z pestovania rastlín potrebných na výrobu drog predstavujú asi dve percentá z celkového objemu finančných prostriedkov v rámci svetovej hospodárskej pomoci.
Podľa INCB hrozí nebezpečenstvo, že situácia celosvetového legálneho trhu s opiátmi určenými na výrobu liekov sa vymkne spod kontroly. Dôvodom je, že ponuka legálnych pestovateľov a výrobcov niekoľkonásobne prevyšuje dopyt farmaceutických spoločností.
Do prvej desiatky svetových producentov morfínu patrí okrem Austrálie, Indie, Turecka a Španielska i Slovenská republika. Podľa Pavla Pachtu z Medzinárodného úradu OSN pre kontrolu drog Slovensko každoročne vyprodukuje sedem ton morfínov, čo je 2,5 percenta z celosvetovej produkcie. Slovenská produkcia kodeínu dokonca predstavuje 6,5 percent svetovej produkcie.
Napriek celosvetovému prebytku legálnych opiátov určených na výrobu liekov proti bolesti, sú tieto vo väčšine rozvojových krajín nedostupné. Celosvetová spotreba opiátov a liekov proti bolesti vzrástla desaťnásobne. Na Slovensku je konzumácia liekov proti bolesti o niečo nižšia ako v susedných Čechách a Maďarsku. Príčinou je aj nižší počet rakovinových ochorení ako v uvedených krajinách. V bývalom Československu sa pred 20 rokmi spotrebovalo ročne 11 až 12 kilogramov morfínu, v SR sa ročná spotreba pohybuje okolo 21 kilogramov ročne. V Spojených štátoch amerických vzrástla spotreba opiátov desaťnásobne, vo Francúzsku a Nemecku štvor až päťnásobne. Takmer 80 percent celosvetovej spotreby morfia pripadá na desať vyspelých štátov.
Správa varuje, že obchod s drogami má destabilizujúci vplyv na štát, hospodárstvo a občiansku spoločnosť. Dôkazom je podľa autorov Afganistan, kde masívny vzostup produkcie ópia v 90-tych rokoch prispel k občianskej vojne, zapríčinil pokles hospodárskeho rastu a zhoršenie životnej úrovne. Drogový problém je aj jednou z príčin nestabilnej politickej situácie v Južnej Amerike. Guerrilla a paramilitantné skupiny v Kolumbii kontrolujú obchod s drogami a vymieňajú narkotiká za zbrane. Kolumbia je za Južnou Afrikou druhou krajinou na svete v počte spáchaných vrážd. Na 100 tisíc obyvateľov pripadá až 58 vrážd.
