Bratislava 26. februára (TASR) - Koaliční partneri vzali podľa predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu na vedomie stanovisko jeho strany ku kauze prepisu telefonátov podnikateľa Jána Badžgoňa. Prípad nekomentoval, pretože ho považuje za mafiánske praktiky.
Dzurinda po skončení Koaličnej rady novinárom citoval výrok viceprezidenta Policajného zboru SR Jaroslava Spišiaka, s ktorým sa stotožnil. "Ak sa budú zverejňovať informácie, ktoré sa nadobudli legálnymi odpočúvaniami, ktoré sledujú objasnenie, odhalenie, vyšetrenie obzvlášť závažných korupčných aktivít, tak zverejnenie takýchto informácií zmarí celú našu aktivitu. To je jasné. A niekomu záleží na tom, aby sme takéto aktivity nevyvíjali," tlmočil premiér Spišiakove slová. Tvrdí, že sa treba zamyslieť nad tým, komu prospievajú takéto "podvrhy, mafiánske a zločinecké praktiky". Ako Dzurinda konštatoval nebude komentovať takéto podvrhy, pretože je to voda na mlyn mafii a kriminálnikov a tých, ktorí chcú celý systém deštruovať, pretože ich ohrozuje.
Koaliční partneri diskutovali aj o deklarácii o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorú chcú kresťanskí demokrati pripojiť ku prístupovej zmluve SR do Európskej únii. Dzurinda zdôraznil, že sa vláda už diskutovala o prístupových dokumentoch a nemá pocit, že by bolo zrozumiteľné vrátiť sa k tomu dva-tri týždne. "Je to pokus vlámať sa do otvorených dverí. Je to v národnej kompetencii a nič nenaznačuje, že to bude inde. Budeme pritom, keď sa bude rozhodovať čo ostane na národnej a čo pôjde na komunitárnu úroveň. Nikdy nezodvihnem ruku, aby otázky kultúry, svedomia, náboženstva išli na komunitárnu úroveň. Nie je to prioritný problém," povedal Dzurinda. Je presvedčený, že sa netreba zaoberať prirodzenými a existujúcimi vecami a prijímať deklarácie k tomu, kde nám nič nehrozí.
Text spomínaného dokumentu schválila NRSR 30. januára 2002 aj napriek negatívnemu stanovisku vlády SR. Okrem iného sa v ňom uvádza, že NR SR považuje za užitočné a potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov a kandidujúcich na členstvo v únii, rešpektovanej Európskou úniou.
Obdobný dokument majú aj jej členské krajiny ako Írsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko a tak ako SR ho žiadajú pripojiť k prístupovej zmluve aj kandidátske krajiny Poľsko a Malta.
zg ari
