Tomuto javu chcú zabrániť právnou normou o použití informačno-technických prostriedkov orgánmi činnými v trestnom konaní. Túto problematiku upravuje sedem zákonov, povedal na úvod parlamentnej rozpravy predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec. Zasahujú do piatich rezortov, čo však vytvára absolútne neprehľadnú situáciu pri odpočúvaní v zmysle právnych regulí.
Zákonodarcovia sa pri snahe upraviť zákony, ktorými sa riadi práca polície všetkého druhu, tajných služieb alebo väzenskej stráže a colníkov, inšpirovali aj verdiktom Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten proklamoval, že prostriedky tajného dohľadu nad občanmi sú tolerovateľné potiaľ, pokiaľ sú striktne nevyhnutné na ochranu demokratických inštitúcií. Odpočúvanie telefónov, ale aj sledovanie listových zásielok, musí byť v zmysle medzinárodných dohovorov i Ústavy SR zabezpečované účinnými zárukami proti zneužitiu. A to v súčasnosti podľa skupiny poslancov nie je.
Poslanecká legislatívna iniciatíva predpokladá zjednotenie všetkých zákonov, o ktoré sa používanie informačno-technických prostriedkov opiera, určuje rovnaké podmienky na ich požitie pre všetky príslušné štátne orgány a pri zásahu do súkromia osôb rozlišuje medzi nimi podľa ich špecifických úloh. Kontrola nad mechanizmami použitia informačno-technických prostriedkov pripadne špeciálnemu výboru parlamentu a Národnej rade SR ako celku dvakrát ročne prerokovať správu o ich používaní. Správa bez utajovaných skutočností bude daná masmédiám na zverejnenie. Šéfovia jednotlivých štátnych orgánov majú povinnosť v lehote piatich dní informovať o tejto skutočnosti spomínaný parlamentný výbor.
Naďalej má jednoznačne platiť, že iba zákonný sudca môže dať súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, v zásade iba na pol roka. Sudca má povinnosť sústavne skúmať dôvody, pre ktoré sa má odpočúvanie uskutočniť. Nová právna úprava deklaruje zákaz používania informačno-technických prostriedkov orgánmi územnej samosprávy, súkromnými bezpečnostnými službami, ale aj občanmi či právnickými osobami.
