Bratislava 27. februára (TASR) - Slovenská televízia (STV) patrí spoločne s rumunskou verejnoprávnou televíznou stanicou TVR medzi najhoršie finančne zabezpečené inštitúcie podobného charakteru v Európe. V porovnaní s relevantnými televíznymi stanicami v ďalších malých krajinách starého kontinentu je subvencovanie STV až desaťnásobne nižšie. Takéto výsledky priniesla analýza súčasného stavu financovania STV, ktorú v rámci návrhu novely zákona o koncesionárskych poplatkoch vypracovalo Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s odborníkmi z oblasti masmédií.
Napríklad kým v Dánsku zaplatia členovia jednej domácnosti za chod televízie 266 eúr ročne, teda asi 11 225 slovenských korún, slovenská rodina uhradí za rovnaké obdobie len 900 korún, čo je o niečo viac ako 21 eúr. V Rakúsku táto čiastka predstavuje 219 eúr, vo Švajčiarsku viac ako 168 eúr, vo Fínsku 165 eúr, v Slovinsku 130 eúr a v Írsku 89 eúr. Počtom registrovaných domácností, ktoré sú povinné platiť televízne koncesie, je Slovensku najbližšie Nórsko, no i tu priemerná rodina zaplatí každý rok vyše 198 eúr.
Súčasná výška mesačného koncesionárskeho poplatku je 75 korún, čo v praxi znamená, že jedna slovenská domácnosť platí denne za vysielanie verejnoprávnej televízie približne 2 koruny a 47 halierov. V prepočte je to necelých desať halierov na jednu hodinu výroby a šírenia programu.
Keby bola STV financovaná podobne ako iné štátne, verejné či verejnoprávne televízie v malých a stredných štátoch Európy, jej ročný rozpočet by predstavoval približne 332 miliónov eúr, teda asi 14 miliárd korún. V rámci toho by sa výška mesačnej sadzby koncesionárskeho poplatku pri existencii súčasných približne 1,8 milióna domácností zvýšila na 630 korún, pričom zvyšné peniaze by do verejnoprávnej televízie prúdili z iných zdrojov, ako je reklama, prenájom priestorov či rôzne obchodné aktivity. Takáto výška poplatku však nekorešponduje s priemerným mesačným príjmom slovenskej rodiny v porovnaní so mzdami v krajinách Európskej únie. Vo viacerých štátoch európskeho spoločenstva majú sociálne slabšie domácnosti problémy s platením vysokých koncesií, preto sú im poskytované 50-percentné zľavy, alebo sú od poplatkov úplne oslobodené. Vysielatelia však o nič neprídu, pretože vláda im za neplatenie poskytne primeranú kompenzáciu zo štátneho rozpočtu.
Okrem inzercie, reklamy, koncesionárskych príspevkov či dotácií zo štátneho rozpočtu sa v niektorých krajinách podieľajú na financovaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu aj súkromné elektronické médiá, a to formou odvodov z licenčných poplatkov. Výška týchto poplatkov je zväčša presne stanoveným percentuálnym podielom z ich ročného alebo mesačného obratu.
Nepriaznivú finančnú situáciu STV však nezapríčinili výlučne nízke koncesie, ktoré sa od roku 1969 upravovali len dvakrát, ale predovšetkým rast vstupných nákladov na výrobu a vysielanie programov, trvajúca inflácia a rastúci počet dôchodcov, ktorí sú oslobodenými koncesionármi. Napríklad ceny za nákup práv na vysielanie športových prenosov sa v období od roku 1993 do roku 2001 zvýšili o 440 percent, ceny spravodajského servisu o 365 percent a celkové náklady STV vzrástli o necelých 488 percent, pričom takmer o polovicu sa zvýšil objem vysielania. Na druhej strane výška štátneho príspevku sa zvýšila len minimálne a podľa odborníkov neuskutočnená valorizácia koncesií spolu s inflačnými tlakmi pripravili STV od roku 1993 o 3,192 miliardy korún.
Podľa strednodobého strategického vývoja by slovenská verejnoprávna televízia potrebovala v tomto roku na plnenie zákonom stanovených úloh a zabezpečenie svojho rozvoja asi tri miliardy korún priamo z koncesií. V tom prípade by jej musela každá domácnosť platiť približne 140 korún mesačne za vysielanie. V susednej Českej republike plánujú televízne poplatky zvýšiť zo 75 na 95 českých korún, čo je v prepočte 127 slovenských korún. No ani takéto opatrenie by nepomohlo vyriešiť takmer miliardovú zadlženosť STV, pretože k 31. októbru 2002 mala televízia asi 140-miliónové záväzky voči Slovenským telekomunikáciám, 221 miliónov dlží zahraničným a 182 domácim veriteľom a ďalších približne 10 miliónov má zaplatiť v rámci penalizačných faktúr. Navyše televízia potrebuje veľké investície aj na obnovu technického zabezpečenia a prístrojov, ktorých opotrebovanosť dosahuje približne 90 percent. V katastrofickom stave je i televízny a filmový archív, kde sa nachádza množstvo vzácnych a nekopírovateľných záznamov.
STV dostala v tomto roku štátny príspevok 370 miliónov korún a 1,62 miliardy by mala získať z koncesií. Ak parlament schváli návrh na zvýšenie poplatku zo 75 na 100 korún a zruší štatút dôchodcov ako oslobodených koncesionárov, do pokladnice jej pribudne ešte ďalších 700 miliónov.
