Bratislava 28. februára (TASR) - Vznik zákona o odkrytí dokumentov tajných služieb z čias totalitných režimov na Slovensku je podľa názoru poslanca KSS Karla Ondriáša výsledkom morálnej a ekonomickej kolonizácie Slovenska. Zaznelo to počas dnešnej parlamentnej debaty o vzniku Ústavu pamäti národa.
Návrh skupiny poslancov, ktorí chcú prostredníctvom právnej normy zabezpečiť občanom oboznámiť sa s archívnymi dokumentmi týkajúcimi sa ich perzekúcie, vytvoril priestor na širokú debatu o definíciách zločinu a bezúhonnosti človeka. Podľa Ondriáša bude uzákonená morálnosť pedofilov, násilníkov alebo vrahov, pravda iba v prípade, ak neboli v minulosti členmi komunistickej strany či organizácií združených v bývalom Národnom fronte.
Bývalý podpredseda SAV Dušan Čaplovič požiadal zákonodarcov, aby sa rozhodné obdobie týkajúce právnej normy presnejšie určilo dátumami 30. september 1938 do 31. decembra 1989. Zdôraznil, že bezprecedentným diktátom veľmocí voči Československu z 29. septembra 1938 v Mníchove sa aj na Slovensku začína obdobie neslobody charakterizované skutkami proti ľudskosti a mieru. Ide o obdobie 2. Československej republiky do vzniku Slovenského štátu, kedy sa začalo prenasledovanie občanov z dôvodov politických, etnických a rasových.
Emotívnu výmenu názorov v snemovni vyvolalo vystúpenie poslanca Róberta Madeja z poslaneckého klubu SMER, ktorý odmietol predloženú právnu normu pre legislatívnu nedokonalosť a neujasnenosť princípov. Najmladší poslanec parlamentu dostal v replikách odporúčania, aby viac študoval históriu, keď sa vie so svojou minulosťou rýchlo vyrovnať. Časti zákonodarcov sa páčila odvaha mladého človeka vysloviť jednoznačne svoj názor na problematiku, ktorá sa ho bytostne priamo nedotýka. Madej označil za urážku tvrdenie jeho takmer vekového súputníka Petra Muránskeho z KDH, že si svoj prejav nepísal sám a tlmočil niekoho možnože s komunistickou minulosťou.
