Nitra 2. marca (TASR) - Počasiu a prírodným javom v marci venovali roľníci v minulosti zvýšenú pozornosť. Snažili sa odhadnúť, aká bude jar, či sa podarí včas zasiať a založiť novú úrodu, alebo ešte hrozia jarné mrazy so škodami na prebúdzajúcich sa vinohradoch, mladých rastlinách a ovocných stromoch. Ak už bolo počasie vhodné na práce na poli, gazdovia hovorili: Kto nezasial hrachu v marci, nebude ho variť v hrnci, Ak chceš mať jarcu, zasej ho v marcu a V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Viaceré pranostiky reagujú na slnečné a hmlisté dni, topenie snehu, ľadov na riekach a potokoch, marcové dažde i mráz. Takými sú: Marcová hmla sto dní voda, Marec bez vody, apríl bez trávy a Lepšie, keď ťa zima chveje než marcové slnce hreje. Iné sa používali v dňoch, na ktoré pripadali sviatky mučeníkov a biblických postáv. Dodnes sa zachovali Na Tomáša sneh je ako kaša, Aký deň Františky, taký bude celý mesiac, Keď je na 40 mučeníkov mráz, bude ešte zo štyridsať ráz, Na Gregora idú ľady do mora, Ak mrzne na Gertrúdu, bude mrznúť celý mesiac, Koľko dní pred Jozefom teplo, toľko po ňom zima a Panna Mária zo zástery lastovičky vypúšťa.
fn pa
