Bratislava 19. júla (TASR) - Návrh zákona o nadáciách, ktorý presadzuje Grémium tretieho sektora, považuje 49 mimovládnych organizácií (MVO), nadácií a združení, pracujúcich v oblasti komunitnej filantropie, rozvoja vidieka, životného prostredia, sociálnych služieb a kultúry, za likvidačný. V prípade jeho schválenia totiž dôjde k preregistrácii alebo zrušeniu väčšiny existujúcich nadácií.
Návrh by podľa protestujúcich MVO súčasne vytvoril neprimerané bariéry pre vznik nových nadácií a skomplikoval fungovanie tých, ktoré dokázali splniť ostatné podmienky. Občianske organizácie preto vypracovali 10 zásadných požiadaviek, ktorých prijatie by vyriešilo väčšinu problémov tohto návrhu, s ktorými sa obracajú na kabinet Mikuláša Dzurindu a poslancov Národnej rady SR. Týkajú sa výšky nadačného imania, možnosti pružne narábať s nadačným imaním, limitovania výdavkov na správu, povinného auditu pre všetky nadácie, nemožnosti preregistrácie na niektoré právne formy, dohľadu ministerstva, povinnosti informovať darcu, lehoty na doplnenie správnej rady, zrušenia nadácie súdom a zverejňovania výročnej správy v obchodnom vestníku.
Spomínaný návrh nadačného zákona vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s Grémiom tretieho sektora a pracovnou skupinou pri Fóre donorov. Mimovládne organizácie sú preto prekvapené a pobúrené postojom Grémia a niektorých veľkých nadácií, ktoré presadzujú ustanovenia likvidujúce menšie nadácie. Viaceré z návrhov idú výrazne nad rámec reštrikcií zavedených zákonom o nadáciách z roku 1996 z dielne vlády Vladimíra Mečiara. Pripomínajú, že zákon v tom čase narazil na masívnu kritiku občianskych organizácií, ktorá vyústila do kampane Tretí sektor SOS.
Za paradoxné označujú i to, že hovorkyňa Grémia tretieho sektora Helena Woleková dnes presadzuje v zákone ustanovenia, proti ktorým počas kampane Tretí sektor SOS spolu so stovkami ďalších organizácií aktívne vystupovala. Jedným z nich je aj výška nadačného imania, ktorú navrhuje zvýšiť zo súčasných 100 tisíc až na milión Sk.
Návrh však nekritizujú iba domáce neziskové organizácie. Vyjadrili sa o ňom aj renomované medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa neziskovou legislatívou. International Center for Not-for-Profit Law z Washingtonu a Open Society Institute - Constitutional and Legal Policy Institute z Budapešti kritizovali výšku nadačného imania i ďalšie ustanovenia, pričom konštatovali, že návrh zákona je v porovnaní s právnou úpravou v európskych krajinách neprimerane reštriktívny. V rámci medzirezortného pripomienkovania sa ku kritikom výšky nadačného imania pripojili aj Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Trnavská univerzita, Právnická fakulta UPJŠ Košice, Generálna prokuratúra a Združenie miest a obcí Slovenska.
Spor o charakter nového nadačného zákona trvá už vyše dvoch rokov, počas ktorých sa občianske organizácie snažili nájsť medzi sebou prijateľné riešenie. Návrh sa však dostal do oficiálneho legislatívneho procesu, a preto sa rozhodli o svojich zásadných požiadavkách hovoriť verejne. Predložili ich aj Rade vlády pre MVO, ktorá na zasadnutí 16. júla niektoré z nich navrhla zapracovať do návrhu. Rada podporila požiadavky v časti týkajúcej sa doplnenia správnej rady a zrušenia nadácie súdom, čiastočne akceptovala požiadavky týkajúce sa výdavkov na správu a výšky nadačného imania. Po prerokovaní vo vláde by sa návrhom zákona mali zaoberať poslanci NR SR.
Text protestu MVO, ku ktorému sa pripojili napríklad GEMMA 93, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Nadácia Občan a demokracia, Stála konferencia občianskeho inštitútu a Sloboda zvierat, poskytol TASR Norbert Brázda z ChangeNet.
*alf na
NNNN
