Autor daňovej reformy: Rovná daň je najlepšia

Exkluzívny rozhovor o daňovej reforme nám poskytol jej autor RICHARD SULÍK. Tvrdí, že rovná daň podstatne obmedzí daňovú nespravodlivosťKeď sa povie daňová reforma, myslí sa najmä rovná daň. V čom je dobrá?


„Zmysel rovnej dane je v tom, že posledná zarobená koruna sa zdaní všetkým rovnako. Úspešnejší nebudú potrestaní,“ hovorí Richard Sulík, autor daňovej reformy. FOTO - SME ĽUBOŠ PILC

„Odstraňuje principiálnu nespravodlivosť - marginálny príjem zdaňuje rovnako. Znamená to, že človek s nízkym príjmom platí zo svojej poslednej zarobenej koruny 10 percent, človek s vysokým príjmom 38 percent, a to len preto, že je úspešnejší. Je to trest za úspešnosť. Zmysel rovnej dane je v tom, že posledná zarobená koruna sa zdaní všetkým rovnako. Úspešnejší nebudú potrestaní.

Je jasné, že žiadny daňový systém nikdy nebude absolútne spravodlivý, už len preto, že existujú rôzne definície spravodlivosti. Som však presvedčený, že rovná daň je najspravodlivejšia. Štát by nemal brať stále viac tým, ktorí zarábajú veľa, a dávať tým, ktorí zarábajú málo, aby nakoniec všetci zarábali rovnako. Naopak, štát by sa mal postarať aby mal každý dosť peňazí, aby neumrel hladom, nezamrzol alebo nevykrvácal na ulici, ale o všetko, čo je navyše, by sa mal každý starať sám. Na to je rovná daň najlepšie možné riešenie.“

Jej odporcovia, ktorí sa hlásia k ľavicovým názorom, tvrdia, že rovná daň pochová solidaritu.

„Najmenej solidárne riešenie by bolo, keby sa platila daň z hlavy. Každý by zaplatil napríklad desaťtisíc ročne. Najviac solidárne by bolo, keby všetci odovzdali všetko a naspäť by dostali všetci rovnako. Teraz ide o to, nájsť optimum medzi týmito extrémnymi riešeniami. Práve rovná daň sa javí ako veľmi dobrá. Napríklad: pri 20-percentnej rovnej dani by bolo prvých 90-tisíc korún nezdanených (nezdaniteľné minimum, pozn. redakcia). Človek s ročným príjmom 100-tisíc by zdanil len posledných desaťtisíc - v našom príklade by bola daň dve tisíc korún, čiže zo stotisíc dve percentá. Ten, kto zarobí ročne milión, si takisto odráta 90-tisíc, ale zo zvyšných 910-tisíc zaplatí daň 182-tisíc, čo je 18,2 percenta z milióna. Platí teda percentuálne deväťnásobne vyššiu daň a v tom je tá solidarita.“

Dokáže štát uniesť výpadok príjmov, ktoré by spôsobila rovná daň?

„Vychádzame z toho, že daňová reforma má byť fiškálne neutrálna, čiže pri dani z príjmov budú výpadky, ktoré sa vyrovnajú zjednotením sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) a zvýšením sadzieb špecifických spotrebných daní - napríklad na pivo alebo tabak. Zároveň sa naplní deklarovaný cieľ vlády - presun ťažiska z priamych (príjem) na nepriame dane (spotreba). Každá sadzba rovnej dane je teda spojená s istou sadzbou DPH. Do úvahy prichádzajú rôzne kombinácie - napríklad 19-percentná rovná daň a 19-percentná jednotná sadzba DPH alebo 15-percentná daň z príjmov a 20-percentná DPH.“

Práve na to upozornili ľavičiari: že na rast spotrebných daní doplatia ľudia bez príjmu.

„Áno, majú pravdu. Ale treba sa na to pozrieť dôkladnejšie. Pri zvýšení spotrebnej dane na tabak alebo pivo nemôže byť o solidarite ani reči. Je každého osobný problém, či míňa na tabak, alebo alkohol. Iné je to pri DPH. Máme milión dôchodcov, ktorí takmer vôbec nebudú profitovať zo zníženia priamych daní (daň z príjmu), ale viac zaplatia vinou zjednotenej sadzby DPH. Kvôli jednému miliónu dôchodcov by sme ale nemali nereformovať daňový systém. Skôr treba milión dôchodcov odškodniť - zvýšenými dôchodkami.“

O akú sumu by sa znížili priame a zvýšili nepriame dane?

„Zníženie výberu priamych daní samozrejme závisí od percenta rovnej dane. Sú spravené rôzne odhady. Dopad na rozpočet som robil ja, Infostat, Slovenská akadémia vied a Inštitút finančnej politiky a viac-menej sme sa zhodli. Napríklad pri 19-percentnej rovnej dani by bol dopad na štátny rozpočet 17,5 miliardy korún. To znamená, že z DPH a ostatných nepriamych daní treba 17,5 miliardy navyše. Pri 15-percentnej rovnej dani by bol dopad 21 miliárd, vtedy by bola nutná DPH na úrovni 20 percent.“

Potom by asi zníženie priamych a zvýšenie nepriamych daní malo prebehnúť súčasne.

„To sa musí spraviť súčasne. Zákony sa musia schváliť naraz a naraz musia vstúpiť do platnosti. Možnosť, že najprv znížime priame dane a potom zvýšime nepriame, neprichádza do úvahy, lebo by to štátny rozpočet neuniesol. Opačné riešenie by bolo neférové voči ľuďom.“

Neznamenalo by to rast cien v obchodoch, ktoré by vyplývali z vyššej DPH a spotrebných daní?

„Dve tretiny spotrebného koša sú v základnej sadzbe DPH. Ak by sa zaviedla rovná daň 19 percent a taká istá DPH, zdanenie dvoch tretín tovarov by sa znížilo z dnešných 20 percent o jedno percento. Zdanenie potravín a energií by stúplo zo 14 na 19 percent. Samozrejme, ide o celkové rozdelenie spotrebného koša. V prípade dôchodcov je to skôr naopak a musí to byť zohľadnené v úprave dôchodkov.

Akú sadzbu by ste navrhli vy?

„Myslím si, že pre hospodárstvo by bola najlepšia rovná daň 15 percent. Vychádzam z toho, že je to sadzba, pri ktorej by subjekty prestali rozmýšľať nad kreatívnym účtovníctvom a optimalizáciou daní a súčasne by bolo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami najpríťažlivejšie pre investorov v kritériu priameho zdanenia.“

Ako môže daňová reforma oživiť ekonomiku?

„Primárnym cieľom daňovej reformy je zaviesť daňové princípy do daňové systému - spravodlivosť, neutralitu, jednoduchosť a účinnosť. To dnes chýba. Keď sa odstránia deformácie, ako napríklad rôzne zdanenie rôznych príjmov, oživeniu ekonomiky daňový systém nebude brániť, čo by bola oproti dnešku obrovská zmena. Ľudia by videli, že zarábať sa oplatí a investori by videli, že táto krajina im dokáže spraviť výborné podmienky.

Jednou z ideí reformy je, že by nikto nemal platiť viac ako dnes. To sa asi netýka napríklad paušálnych živnostníkov.

„Týka sa to hlavne zamestnancov a fyzických osôb, ktorí dnes platia progresívnu daň z príjmov fyzických osôb. Teraz majú nezdaniteľné minimum 38 760 korún. Keď sa zavedie rovná daň, napríklad 20 percent, alikvótne treba zvýšiť nezdaniteľné minimum, aby celkové priame zdanenie nebolo vyššie ako dnes.

Netýka sa to však paušálnych živnostníkov. Tí jednoducho budú platiť vyššiu daň, pričom upozorňujem, že dnešná paušálna daň je síce len maximálne 2,25 percenta, ale z celkových príjmov. Keď niekto pracuje so ziskovosťou napríklad 20 percent, zodpovedá to 11,25-percentnej dani zo zisku. Takže sa nejde o10-násobné zvýšenie dane pre dnešných platcov paušálnej dane. Paušálne zdanenie je nespravodlivé voči tým, ktorí si ho nemôžu uplatniť.“

Ako príklad úspechu rovnej dane sa spomína Estónsko alebo Rusko. Prečo?

„Ako príklad je dobré Estónsko. Bol som tam, stretol som sa s viacerými vysokopostavenými úradníkmi na ministerstve financií, ale aj s druhou stranou - so združením daňových poplatníkov či ľuďmi z Úradu vyšetrovania daňových únikov. Všetci si tento systém jednoznačne pochvaľujú, pretože odstraňuje nerovnosti v zdanení.

Daňový systém nie je jediný dôvod, prečo Estónsko rýchlo ekonomicky napreduje. Mali odvahu spraviť veľa iných správnych vecí, ale daňový systém bol jeden z najdôležitejších. Pred siedmimi rokmi malo Estónsko hrubý domáci produkt na obyvateľa o 30 percent menší ako Slovensko, v roku 2001 už bol o šesť percent vyšší.“

Myslíte si, že u nás sa nájde odvaha zaviesť rovnú daň?

„Daňovej reforme som sa venoval takmer výlučne po odbornej stránke. Odvaha nezávisí odo mňa. Dúfam, že nakoniec sa odvaha nájde, ale o tom rozhodne koalícia. Po desiatich rokoch má Slovensko prvýkrát šancu zrealizovať takýto systém. Máme jedinečnú príležitosť ukázať svetu, že Slovensko je schopné odvážnych a rozumných reforiem. Mali by sme niečo, čo by bolo lepšie ako všetko ostatné naokolo.“

Existuje k nej rozumná alternatíva?

„Osobne si myslím, že nie, inak by som sa v tejto veci natoľko neangažoval. Ale alternatívy vždy existujú. Či je niektorá lepšia, alebo horšia, je veľakrát subjektívny názor. Viem si predstaviť, že niektoré politické strany s tým nebudú súhlasiť. Oveľa viac sa spolieham na to, že pred voľbami KDH propagovalo rovnú daň vo výške 14 percent, pán Kaník 15-percentnú, strana ANO je jednoznačne za rovnú daň. Preto si myslím, že práve dnes by sa to mohlo podariť presadiť.“

Nebude rovná daň problém po našom vstupe do Európskej únie?

„Jednoznačne nie. Únia reguluje veľa vecí smernicami. K daňovému systému existuje 31 smerníc a väčšina z nich je k nepriamym daniam. Dani z príjmov sa týkajú len tri smernice a ani jedna nezakazuje rovnú daň. Takisto z mojich rozhovorov s ľuďmi z Medzinárodného menového fondu alebo Európskej únie vyplynulo, že problém s rovnou daňou nemajú. Naopak, MMF rovnú daň odporúča.“

Máte predstavu, koľko krajín rovnú daň zaviedlo?

„Hrozne málo, hoci veľa by chcelo. Napríklad v Nemecku sa rovná daň vinou sterilnosti a strachu zo zmien nedá zrealizovať. Ale aj tam existuje združenie zložené z prominentných osobností, ktoré ju presadzuje. Problém je v tom, že tie najvyspelejšie krajiny sú často jednoducho nereformovateľné, každý tam bojuje o svoje privilégiá.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  4. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Cambridge Business School, škola novej doby
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 342
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 099
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 882
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 732
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 698
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 148
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 280
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 695
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 761
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 508

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, explózia nastala vo voľne prístupnej vstupnej hale.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

Neprehliadnite tiež

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

Sudcovia si vyberajú, ako má vyzerať spravodlivosť

O osem voľných miest v Súdnej rade sa uchádza sedemnásť ľudí. Rozhoduje asi 1360 sudcov z celého Slovenska.

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.