enstva NATO.
Snáď jediné, čo mu môžeme zazlievať, je jeho prchká, neuvážená abdikácia z funkcie nášho prezidenta a prijatie roly súkromnej osoby, ktorá už nemohla použiť mocenské páky na záchranu spoločnej vlasti. Lebo „bývalé Česko-Slovensko“ ešte i po vyše desiatich rokoch od rozdelenia považuje za svoju druhú vlasť veľká časť obyvateľstva Slovenska a prevažná časť celého juhu od Bratislavy po Čiernu nad Tisou.
Robia sa rôzne prieskumy – prečo i dodatočne po rokoch nik neurobí prieskum s otázkou „V prípade referenda by ste boli za rozbitie Česko-Slovenska“?
Odpoveď zrejme pozná i Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Preto neviem o tom, že by sa Klaus tešil väčšej obľube na Slovensku ako Havel. Pritom Klaus ako jediný politik organizoval predvolebné mítingy roku 1992 aj na Slovensku a vykonal v tom čase dosť pre zachovanie Česko-Slovenska. Vo chvíli volebných výsledkov však ako pragmatik začal chápať, s kým má tu česť na opačnej strane. Začal chápať, že s partnerom, ktorý nemá zásady, líniu, s partnerom bez škrupúľ, ktorého hlavnou pracovnou metódou je vydieranie a lož sa nedá budovať demokratické a silné Česko-Slovensko, a nakoniec – i keď verím, že pre pána Klausa to bolo bolestivé – pristúpil k demontáži spoločnej vlasti.
Pre Mečiara, pohrávajúceho sa s pojmami konfederácia, funkčná federácia, samostatný štát, bolo úplne jedno, čo vznikne alebo zanikne, len uspokojiť túžbu po moci a privatizácii spoločného majetku pre seba a úzku skupinu vazalov.
V dôsledku spolupráce pri rozbití Česko-Slovenska sa pravdepodobne v histórii našich národov nebudú dať od seba tieto dve osoby oddeliť, ako sa neoddeľujú mená Daladier a Chamberlain.
Dnes sa náš provinčný politik, ktorého odmieta celý svet opäť naparuje. Akoby mu s odchodom Václava Havla opäť začala ísť karta, akoby aj preňho bol prezidentský stolec o krôčik bližšie.
Nezdevastujme túto funkciu úplne. Mečiar nebudoval, len zničil dom, ktorý sme nazývali vlasťou, a potom v troskách skladal zlámané tehly, aby vytvoril čosi na svoj obraz. Našťastie sa mu to nepodarilo a onedlho budú jeho nové hraničné priechody (kde sa zbytočne vynaložili toľké milióny) používať miestne úrady. Zostanú mementom jeho krátkozrakosti a malosti.
Havel vraj neustále intrigoval. Kto intrigoval v stredoeurópskom priestore za posledných pätnásť rokov viac ako Vladimír Mečiar? Havel nepotreboval pri svojom odchode zinscenovať primitívnu frašku „neublížil som vám“. A mnohí obyvatelia tohto štátu budú s potešením (i keď so smútkom, že tak neskoro) vidieť, keď sa v zdraví dožijú zániku fenoménu Vladimír Mečiar. Dovtedy toto prostredie naozaj nebude zdravé. A keď ten deň príde, snáď si i zakričíme – ak to ešte bude taká významná udalosť.
Pevne verím, že pán prezident Klaus ako bývalý Čechoslovák a hlavne pragmatik bude myslieť na to, že v Európskom parlamente bude predsa o niečo viac znamenať číslo pätnásť miliónov než desať.
Pravda, pre obyvateľov Slovenska i to vyznie trochu inak: päť miliónov oproti pätnástim. Ale ide predsa o spoločnú vec. Čo sa pokazilo, treba napraviť.
Autor: JURAJ BENEDIKTY(Autor je lekárom)
Beata
Balogová
