BRATISLAVA - K množstvu súdnych sporov, ktoré slovenskí politici proti sebe vedú, pribudnú po stredajších výrokoch Roberta Fica o korupcii, zdá sa, ďalšie. Najčastejšou príčinou žalôb a trestných oznámení sú vzájomné obvinenia z korupcie či krádeže. Takmer výlučne ich na seba podávajú politici súperiacich strán. Nájdu sa však aj výnimky, keď sa zažalujú politici z koaličného tábora.
Bohaté skúsenosti so súdmi má napríklad Gustáv Krajči, donedávna poslanec HZDS. Spomenul si na sedem sporov na ochranu osobnosti, v ktorých je osobne zaangažovaný. Súdi sa s viacerými médiami, ale aj politikmi. Keď má pocit, že sa niekto dotkol jeho osobnej cti, s podaním žaloby nemá problém. „Nenechám predsa na seba kydať,“ vyhlásil.
Strach z toho, že si nenapraviteľne pokazí vzťahy s tými, čo sa súdi, nemá. „Politici sú obyčajne hrošie kože, tým to neprekáža. Keby sa zmenila politická situácia, sú ako chameleóny, okamžite zmenia aj správanie. Z toho obavy nemám,“ hovorí Krajči. Priznáva, že aj napriek vyhranému sporu sa mu nemusí podariť v očiach verejnosti očistiť, „ale keď to neurobíte, tak sa vás budú pýtať, prečo ste sa nebránili“.
Veľkému počtu žalôb čelí bývalý predseda KDH a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Spomenul si na asi desať žalôb, ktoré na neho podali. Známy je svojimi kontroverznými vyhláseniami. „Moje výroky práve svojou provokatívnosťou upútali pozornosť na aktuálny problém alebo priamo posunuli spoločenskú situáciu a myslím si, že vždy želateľným smerom,“ tvrdí.
Politici sa vo veľkom podľa Čarnogurského súdia preto, lebo súdne spory považujú aj za politický prostriedok. „Politik, o ktorom iný politik alebo novinár povie čosi nelichotivé, potrebuje povedať minimálne to, že podá žalobu. Jedno sa vníma ako politický útok, druhé ako politická obrana,“ myslí si Čarnogurský.
„V niektorých prípadoch to môže byť precitlivenosť politikov, ale vo väčšine prípadov sú to zbytočné útoky, dokonca nemiestne a nevhodné,“ hovorí o náchylnosti niektorých politikov podávať na svojich oponentov žaloby Béla Bugár z SMK. Ešte v predchádzajúcom volebnom období na neho chcel podať žalobu Pavel Koncoš z SDĽ, ktorý bol vtedy jeho koaličným partnerom.
Podaním žaloby sa mu vyhrážal aj Vladimír Mečiar. Dôvodom bol Bugárov komentár na jeho vysvetlenie financovania stavby vily Elektra. Zo žaloby nakoniec nič nebolo. „Ani on nepotrebuje, aby som to isté povedal pred súdom a aby to bolo stále v masmédiách,“ vysvetlil si to Bugár.
Politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že vplyv takýchto káuz na vývoj politického systému a vzťahy medzi politikmi je minimálny. Môžu však spôsobiť znechutenie občanov z politiky. „Prispieva to k zníženiu dôveryhodnosti politických strán aj k nižšej dôvere v inštitúcie,“ povedal Mesežnikov.
Niektoré dôvody, pre ktoré sa súdia
VLADIMÍR MEČIAR:
* Úrad vlády sa s Mečiarom súdi o vrátenie odmien vo výške 139 737 korún. Najbližšie pojednávanie má byť 24. marca tohto roku.
* Pred voľbami v roku 1998 podal na Najvyšší súd návrh na zrušenie kandidačnej listiny SDK, ktorá bola najvážnejším konkurentom HZDS vo voľbách.
* Súd s Mečiarom vyhrala manželka Jána Čarnogurského. Spor bol vedený pre Mečiarov výrok, ktorým Čarnogurskému odpovedal na otázku, kde bol počas únosu prezidentovho syna. „Keď pán Čarnogurský chce vedieť, čo som robil v noci, nech sa opýta svojej ženy,“ povedal vtedy Mečiar.
JÁN ČARNOGURSKÝ:
* „Kým bude na HZDS spočívať biľag únosu a vraždy Róberta Remiáša, môže mať aj 40 percent v prieskume verejnej mienky, stále nebude stranou, ktorá môže vykonávať moc v tomto štáte.“ Pre tento Čarnogurského výrok sa s ním HZDS súdi o milión korún.
ROBERT FICO:
* „Horlivá snaha KDH presadiť nákup 60 podzvukových stíhačiek za 70 miliárd korún, je priehľadná. Ide tu jednoznačne o cieľ získať provízie z tohto zbytočného obchodu,“ povedal v januári 2001 Fico. KDH požaduje ospravedlnenie a milión korún.
MIKULÁŠ DZURINDA:
* V roku 1998 vyhral spor s bývalým poslancom za HZDS Romanom Hofbauerom a týždenníkom Zmena. Súd rozhodol, že mu obaja musia vyplatiť po 25-tisíc korún a súdne trovy. Dôvodom sporu bolo publikované obvinenie, že Dzurinda ešte ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií vydal v roku 1994 pokyn na privatizáciu Slovenských telekomunikácií v prospech nórskej spoločnosti Norden Telecom.
* Žalobu na Dzurindu chcel dať v roku 1999 poslanec HZDS Gustáv Krajči. Dôvodom bolo to, že Dzurinda sa pokúsil zrušiť amnestie, ktoré vydal zastupujúci prezident Vladimír Mečiar.
GUSTÁV KRAJČI:
* Proti Krajčimu bol súd za zmarené referendum v roku 1997. Súd stíhanie zastavil, lebo sa na prípad vzťahovala amnestia, ktorú vydal Vladimír Mečiar.
* V roku 1978 súd odsúdil Krajčiho za trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil tým, že udrel riaditeľa 3. základnej školy v Spišskej Novej Vsi Jána Mihoka päsťou do tváre. Spôsobil mu otras mozgu, zlomeninu čeľuste, odreniny a opuch tváre. Súd mu uložil trest nápravného opatrenia v trvaní šesť mesiacov.
MILAN KŇAŽKO:
* Žaloval ho bývalý vyšetrovateľ kauzy únos Michala Kováča ml. Jozef Číž. Popudil ho Kňažkov výrok: „Úspech diktátorov závisí od servilnosti čížov.“ Číž svoju žalobu neskôr stiahol.
* HZDS zažalovalo bývalého ministra kultúry za výrok, v ktorom túto stranu označil za „polomafistickú a teroristickú organizáciu“. Neuspelo.
JÁN SLOTA:
* Od denníka Nový Čas vysúdil 5 miliónov korún a ospravedlnenie za článok, v ktorom sa písalo, že Slota bol v jednej bratislavskej reštaurácii značne opitý a močil z jej terasy. Sudkyňa dala Slotovi za pravdu aj napriek svedectvu očitého svedka.
BÉLA BUGÁR:
* Bugár stál pred súdom v Galante v roku 2000. Za údajné obmedzovanie slobody pohybu, zasahovanie do slobody tlače a znevažovanie svojej dôstojnosti ho zažaloval Vojtech Agócs, známy ako žiadateľ o politický azyl v Maďarsku. Obmedzovania slobody pohybu sa mal Bugár dopustiť tým, že zariadil, aby strážna služba nevpustila Agócsa do sídla SMK.
JÁN ĽUPTÁK:
* V spore o ochranu osobnosti Ľuptáka žaloval bývalý poslanec Demokratickej únie Vladimír Miškovský. Dôvodom je Ľuptákov výrok: „Aspoň ľud vidí, akí špinavci sú niektorí ľudia a politici.“ Ľupták ním reagoval na Miškovského, ktorý poslancov ZRS obvinil, že počas pamätnej parlamentnej noci v novembri 1994 pili alkohol. Za tento výrok Ľupták Miškovského zažaloval. Súd však žalobu zamietol.
Súdia sa o milióny
Sumy, o ktoré sa politici medzi sebou alebo s médiami súdia, často dosahujú milióny.
* SMK sa so spoločnosťou Penta Group súdi o 10 miliónov korún. Ak SMK vyhrá, väčšinu peňazí chce dať na charitatívne účely.
* Podobný postup chce uplatniť aj KDH, ktoré sa súdi s predsedom Smeru Robertom Ficom o milión korún. Peniaze plánuje previesť na konto niektorej neziskovej organizácie na ochranu rodiny.
* Bývalý poslanec SNS Miroslav Kotian od denníka Pravda vysúdil milión korún. Kotian tvrdí, že ho takmer 4-ročný súd stál vyše 200-tisíc korún. Túto sumu pokryl z vysúdených peňazí, niečo použil na svoju predvolebnú kampaň. Tvrdí, že niečo dal aj na dobročinné účely. Nechcel však prezradiť koľko a kam.
* Ján Slota sa s Novým Časom súdil o 5 miliónov korún. Časť zo získaných peňazí chcel použiť na nákup nového auta, pôvodne hovoril o pomoci niektorému detskému domovu.
* Ján Čarnogurský vyhral niekoľko sporov, ale koľko peňazí vysúdil, si nepamätá. „Vopred som sľúbil, že za ne pozvem rodinu na večeru do reštaurácie,“ povedal bývalý predseda KDH. V niektorých sporoch so zaniknutým denníkom Slovenská republika s ním uzavrel dohodu, že denník uzná svoju vinu a peniaze dá na charitu. „Aj im sa ľahšie odvolával výrok, keď nezaplatili mne, ale peniaze išli na nejaký humanitárny účel,“ vysvetľuje Čarnogurský. Jeho manželka vysúdila od bývalého premiéra Vladimíra Mečiara 100-tisíc korún.
* Jeden spor v roku 1998 vyhral aj premiér Mikuláš Dzurinda. Viedol ho proti poslancovi HZDS Romanovi Hofbauerovi. Vysúdil 25-tisíc.
(rp)
Beata
Balogová
