Staré Hory 8. marca (TASR) - Na súčasné obdobie neskorej zimy sa viaže pranostika Na Gregora medveď lezie z brloha. V tomto roku ale neplatí. Výskumy z ostatných dní z pohorí Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Kremnických a Starohorských vrchov však tentoraz nenasvedčujú tomu, že Gregor (12. marca) prebudí medvede zo zimného spánku.
Podľa pracovníka Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu mimoriadne priaznivé poveternostné pomery (sucho a chladno) v druhej polovici zimy macom vyhovujú. Extrémne výkyvy počasia na prelome rokov vyhnali síce z pelechov niektoré jedince medveďa hnedého (Ursus arctos), ale keď sa počasie ustálilo, vrátili sa "dospať" svoju normu zimného spánku. V polovici marca zvyknú opúšťať svoje dúpätá samce.
Medvedice, ktoré vrhli uprostred zimy mláďatá, vychádzajú z pelechov obyčajne o mesiac neskôr. Medzi živočíchmi mierneho pásma je to vzácny fenomén, keď samica privádza na svet mláďatá uprostred zimy. U medveďa hnedého ide o tzv. fakultatívny zimný spánok, počas ktorého organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti a čiastočne sa u neho znižuje aj telesná teplota, tepová frekvencia srdca i dýchanie.
Energiu, potrebnú na udržiavanie životných procesov počas zimného spánku, získava organizmus medveďa spotrebúvaním zásobných látok vlastného tela, ktoré si vytvoril počas leta a jesene vo forme vrstvy podkožného tuku. Z biologického hľadiska sa zimný spánok považuje za ekologicko-fyziologickú adaptáciu niektorých druhov zvierat na zmenu podmienok prostredia. Mimoriadne zaujímavým fenoménom zimného spánku je, že sa počas neho nerozvíjajú u zvierat infekčné ochorenia, pretože ich organizmy produkujú v tomto období vo zvýšenej miere obranné látky.
