BRATISLAVA 9. marca (SITA) – O vojenskom zásahu proti režimu irackého prezidenta Saddáma Husajna je už podľa politológa Iva Samsona rozhodnuté. Domnieva sa, že novou rezolúciou, ktorá dáva Iraku ultimátum odzbrojiť do 17. marca a prvý raz hrozí vojnou, ch
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
cú Spojené štáty a Veľká Británia preniesť zodpovednosť za vojenský konflikt na Bezpečnostnú radu OSN. Ak ju Bezpečnostná rada neprijme, urobí tak s vedomím, že USA a Británia začnú vojenskú operáciu aj bez mandátu OSN. Na vine tak bude ona a Saddám Husajn. Ak ale Bezpečnostná rada požehná vojenský útok v prípade, že Irak nesplní predchádzajúcu rezolúciu 1441, existuje podľa Samsona šanca, že Bagdad ustúpi, tak ako vždy ustupoval pod vojenským tlakom. Pri nesúhlase BR OSN to však možno ťažko očakávať. Samson zdôraznil, že z poslednej správy šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa vyplýva, že Irak stále úplne neplní rezolúciu 1441. USA a ich spojenci sa budú opierať o interpretáciu tejto rezolúcie s tým, že Irak v danej lehote a danom rozsahu nesplnil jej podmienky. Samson predpokladá, že kocky sú už hodené. Washington aj Londýn oznámili, že zaútočia aj bez mandátu OSN. Útok sa zrejme začne v najbližších týždňoch. Vzhľadom na geografickú polohu považuje Samson z vojenského hľadiska polovicu marca za hraničný termín. "Ide tu o diplomatickú hru, lebo sa zdá, že USA sú rozhodnuté, a ťažko aj ekonomicky vysvetliť, že sa do regiónu presunie štvrť milióna vojakov, ktorí sa vrátia a nič nedosiahnu,“ dodal pre agentúru SITA. Kríza okolo Iraku môže podľa Samsona viesť k najväčšiemu rozkolu v OSN po 2. svetovej vojne a k spochybneniu celej organizácie. Očakáva, že diplomati teraz budú hľadať kompromis. Pochybuje, že Čína, Francúzsko a Rusko dajú súhlas k útoku. Ak medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady nenájdu kompromis o texte rezolúcie a OSN neprijme jednotné stanovisko, nebude už plniť funkciu, ktorú jej prisúdili jej zakladatelia v roku 1945, zdôraznil. Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami vilniuskej desiatky s najväčšou pravdepodobnosťou pripoja k Washingtonu a Londýnu. Potvrdzuje to aj sobotné vyhlásenie premiéra Mikuláša Dzurindu, že Bezpečnostná rada prejde na budúci týždeň skúškou zodpovednosti a potvrdí, či jej rozhodnutia musia byť rešpektované, alebo ju možno ťahať za nos.