Staré Hory 12. marca (TASR) - Aktuálne pozorovania svedčia o tom, že na Slovensko sa už vracajú zo svojich zimovísk prvé sťahovavé vtáky. Ľudské príbytky ožili spevom trasochvosta bieleho a horským bystrinám sa vrátili nedočkavé trasochvosty horské. Na lúky už stihli priletieť škovránky poľné a lesné zátišia už obsadili drozdy čierne a trskotavé.
Podľa pracovníka Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu ide o "najnedočkavejšie" sťahovavé vtáky, zimujúce v oblasti Stredozemného mora. Zimomravejšie operence, ktoré sa za teplom odsťahovali až do rovníkovej Afriky, sa na Slovensko vrátia až v apríli a začiatkom mája. Lastovičky, belorítky, mucháriky, sedmohlásky či dážďovníky musia prekonať na svojej púti domov až niekoľko tisíc kilometrov, preto do svojich rodísk dorazia medzi poslednými.
Naši predkovia vedeli, že keď zavíta na humno prvý trasochvost, ľudovo zvaný blysk, treba chystať náradie na práce do poľa. Aj keď neboli prírodovedcami, pranostika, že "na Gregora lastovičky letia od mora" je pravdivá... Tieto operence, ktoré považuje ľudská pospolitosť za pravých zvestovateľov jari, v týchto dňoch opúšťajú svoje zimoviská v tropickej Afrike, aby sa na Slovensko vrátili v druhej dekáde apríla.
Zaujímavé sú rekordy v dĺžke preletu medzi miestami, kde vtáky hniezdia a kde zimujú. Najdlhšiu trasu do zimoviska prekonáva rybár dlhochvostý (Sterna paradisea). Tento vták veľkosťou podobný čajke smejivej hniezdi na pokraji arktickej oblasti v Eurázii a Severnej Amerike. Na zimovisko v Antarktíde preletí vyše 25 tisíc kilometrov. Aj maličký vtáčik, akým je kolibrík červený (Archilochus colubris), dokáže bez prestávky preletieť Mexický záliv, ktorého zdolanie predstavuje trasu až tisíc kilometrov.
