Bratislava 13.marca (TASR) - V porovnaní s vlaňajškom predpovedajú analytici v tomto roku oveľa nižší nárast reálnych miezd, blízky nule. Vylúčené nie je ani to, že ľudia si budú môcť v priemere dovoliť menej ako v minulom roku, a to najmä vďaka nárastu miery inflácie, ktorá by sa podľa prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) mala pohybovať mierne nad 8 %.
"Minuloročný veľmi rýchly rast reálnej mzdy na úrovni 5,8 % bol spôsobený ani nie tak súkromným ako verejným sektorom. Zatiaľ čo v súkromnej sfére sa mzdy zvýšili v nominálnom vyjadrení o 7,6 %, vo verejnom sektore rástli dvojnásobným tempom," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Po zohľadnení inflácie tak rast priemernej reálnej mzdy v odvetviach súkromného sektora dosiahol 4,3 % a vo verejnej sfére až vyše 10 %. "Bolo to spôsobené najmä aplikáciou zákona o štátnej a verejnej službe, teda rastom miezd, ako aj zavedením 13. platu, čo sa výrazne odrazilo na zvýšení priemernej mzdy zamestnancov v tomto odvetví," vysvetlil J. Kotian. V tomto roku očakáva rast reálnej mzdy oscilujúci okolo 0 maximálne do 1 %.
Podobný vývoj, charakterizovaný zvýšenou mierou inflácie, očakáva aj analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Mzdové prilepšenie vo verejnom sektore, ktoré vlani v nominále dosiahlo v zdravotníctve až 15,8 % a v školstve 15,7 % a súviselo s volebným cyklom, sa v tomto roku podľa neho rozhodne nebude opakovať. "Tu neočakávam ani nárast nominálnej mzdy, a teda už vôbec nie reálnej," konštatoval pre TASR. V sektoroch, v ktorých pôsobia konkurenčné sily a vytvárajú tlak na rast produktivity práce, sa dá podľa neho očakávať medziročné zvýšenie miezd aj po očistení od inflácie, závisieť to však bude aj od kolektívneho vyjednávania v podnikoch. "Pokiaľ by aj v tomto roku platilo pravidlo, že odbory dohadujú rast platov na základe inflácie z predchádzajúceho roka, čo by predstavovalo asi 3,4 %, pričom tohtoročná inflácia bude niekde na úrovni 8 %, tak prírastok reálnej mzdy by bol negatívny," uviedol.
Analytik Tatra banky Robert Prega upozorňuje na prudkú zmenu v mzdovom vývoji najmä v 1. kvartáli tohto roka, keď v dôsledku cenovej deregulácie dôjde k zrýchleniu inflácie. "Za celý rok počítame s veľmi symbolickým rastom reálnej mzdy asi na úrovni 0,2 %," informoval. Výrazne optimistickejší v tohtoročných očakávaniach je ekonomický poradca Prognostického ústavu SAV Pavol Kárász, podľa ktorého síce ľudia pocítia výrazne nižší rast reálnej mzdy ako vlani, stále by sa však mohol pohybovať do 3 %.
Vlaňajší mimoriadny mzdový vývoj, ktorý bol úzko prepojený s hospodárskym rastom a historicky najnižšou infláciou od vzniku samostatného Slovenska, vníma optimisticky najmä v kontexte predchádzajúcich rokov. V roku 2001 si totiž občania mohli medziročne reálne dovoliť len o 0,8 % viac a v roku 2000 dokonca takmer o 5 % menej. Za čiastočný problém považuje to, že rast miezd v roku 2002 predbehol zvyšovanie produktivity práce, čo by mohlo v dlhodobejšom trende nepriaznivo pôsobiť na ekonomickú rovnováhu a konkurencieschopnosť Slovenska.
Podľa údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve vlani medziročne zvýšila o 9,3 % na 13 511 Sk. Reálna mzda vzrástla o 5,8 %. Tempo rastu nominálnej mzdy bolo pritom o 1,1 a reálnej mzdy o 5 percentuálnych bodov rýchlejšie ako v roku 2001.
