Ihneď po predpokladanom termíne schválenia Ústavy SR v parlamente, 13. februára musia lídri koaličných strán rozhodnúť o územno-správnom členení, spôsobe volieb do vyšších územných celkov (VÚC) a časovom harmonograme prác na reforme. Ide o politické, nie odborné rozhodnutia, ktoré osobne nemôžem ovplyvniť, zdôraznil Nižňanský.
Podľa tohto "najkritickejšieho harmonogramu", by vláda mala zákony schváliť 21. februára, tak aby sa koncom mesiaca dostali do parlamentu. Pripomenul, že 15 dní pred prvým čítaním v pléne musia byť zákony v NR SR až šesť mesiacov pred voľbami do regionálnych parlamentov, teda najneskôr v máji, zverejnené v Zbierke zákonov.
Kľúčovými právnymi normami sú zákony o samospráve VÚC a voľbách do ich orgánov, ktorých návrhy vypracovalo Ministerstvo vnútra SR. Vymedzenie hraníc budúcich regiónov s ich sídlami bude zahŕňať zákon o samospráve VÚC alebo osobitná právna norma. "Aj keby sa takýto zákon do parlamentu dostal na poslednú chvíľu, ak bude existovať koaličná dohoda, dá sa to stihnúť. V podstate ide len o technickú otázku, vláda sa môže odvolať na uznesenie z júna minulého roku, kedy schválila 12 VÚC", konštatoval Nižňanský. Na margo požiadavky maďarskej koalície na vznik takzvanej komárňanskej župy, Nižňanský uviedol, že Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá deklaruje podporu reforme verejnej správy od roku 1991, doteraz nepodporila ani jeden návrh, pretože nezodpovedal ich predstave územného členenia.
V spornej otázke spôsobu volieb do VÚC, kde SMK a čiastočne Strana demokratickej ľavice presadzuje pomerný volebný systém, ide podľa Nižňanského o spor medzi politickými špičkami a regiónmi, ktorý sa prejavuje v každej strane. Ako uviedol, "pri priamej voľbe predsedu regionálneho parlamentu budú mať skôr šancu primátori väčších miest než politici dosadení cez stranícku štruktúru".
Jednorazové finančné náklady na reformu nepresiahnu 2,4 miliardy korún, čo potvrdil aj odhad Ministerstva financií SR. Nižňanský preto odmieta vyhlásenia odborárov a HZDS o finančnej náročnosti reformy. Kritiku zo strany HZDS Nižňanský označil za "vtip", keďže hnutie za šesť rokov svojej vlády dvakrát menilo štruktúru štátnej správy. Keby sme spočítali náklady na tieto "reformy", išlo by o niekoľko desiatok miliárd korún, uzavrel Nižňanský.