prerábajú.
Starý pracovný kódex, ktorý platil od roku 1965, zrušili preto, lebo bol archaický a nezodpovedal moderným trendom v pracovnom práve. Mal príliš veľa kogentných ustanovení, teda ustanovení striktne prikazujúcich a nariaďujúcich, ktoré znemožňovali, aby tu vznikol a fungoval pružný a efektívny trh práce. Nový zákonník, ktorý prijal parlament v júli 2001, bol preto zmenou k lepšiemu, ale spôsob, akým túto zmenu vykonal, nebol práve najlepší. Preto v marci 2002, ešte predtým, ako sa stal účinný, v ňom parlament zmenil devätnásť ustanovení. Keďže ani táto zmena nebola dostatočná, minister Kaník v decembri 2002 predložil návrh ďalších rozsiahlych zmien. Treba povedať, že to, čo sa z nich uplatnilo, opravuje už aj raz opravené. Nový zákonník napríklad zrušil dohody o pracovnej činnosti, minuloročná novela ich obnovila a vládou schválený návrh ich opäť ruší. Prehliadnuť sa nedá ani skutočnosť, že vládou schválená novela nie je tou novelou, ktorú vypracoval minister Kaník. Po Rudolfovi Zajacovi aj druhý člen vlády musel akceptovať početné zmeny vo vlastnej predlohe, ak jej chcel dať šancu na uplatnenie. Obaja ministri tvrdia, že síce k zmenám došlo, ale „filozofia“ ich návrhu sa nezmenila. Ľudovít Kaník si myslí, že aj to, čo v novele zostalo, postačuje, aby si upravený zákonník zachoval svoju reformnú silu. Preto ohlásil, že jeho účinkami „budeme veľmi príjemne prekvapení“. O tom, či je ministrov odhad správny, možno diskutovať, ale potvrdiť alebo vyvrátiť ho môže len život sám.
Skôr, než k tomu dôjde, by však vláda nemala byť prekvapená nepríjemnosťami pre ustanovenie, ktoré kvôli KDH z novely vypustila. Podľa hlasov z Európskej komisie je totiž vypustenie zákazu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie nesplnením záväzkov voči únii. Ak by sa slovenská zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach prejavila neprijatím antidiskriminačného zákona, tak o ďalšiu novelu Zákonníka práce nás môže požiadať Brusel. MARIÁN LEŠKO
