Písmo:A^-|A⁺0

zní, predstavitelia samosprávy, štátnej správy a Matice slovenskej. Podujatie otvorili kultúrnym programom pri pamätníku Dominika Tatarku. Po odhalení pamätnej tabule v areáli tamojšej základnej školy nesúcej meno spisovateľa, program vyvrcholil prehliadkou jeho pamätnej izby. Agentúru SITA o tom informovala pracovníčka Obecného úradu v Plevníku-Drienovom Viera Michalková.
Dominik Tatarka patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom minulého storočia. Jeho najznámejšími dielami sú novely Panna zázračnica, Prútené kreslá či Rozhovory bez konca.

Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913 v Plevníku-Drienovom. Základnú školu vychodil v Plevníku, gymnázium začal študovať v Nitre, maturoval roku 1934 na čs. reálnom gymnáziu v Trenčíne. V štúdiu pokračoval v rokoch 1934 - 1938 na Filozofickej fakulte KU v Prahe (odbor slovenčina, francúzština) a v rokoch 1938-1939 na parížskej Sorbonne. V rokoch 1939-1944 pôsobil ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine a zúčastnil sa SNP. Po roku 1945 pracoval v redakciách denníkov Pravda a Národná obroda, vo vydavateľstve Tatran, ako scenárista Československého štátneho filmu v Bratislave. Za jednoznačný odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie (24. októbra 1969 vrátil ZO KSS pri Zväze slovenských spisovateľov členskú legitimáciu s odôvodnením, že KSČ nebráni suverenitu republiky) ho vylúčili zo všetkých organizácií (zbavili ho aj členstva vo Zväze slovenských spisovateľov) a bol pod dozorom Štátnej bezpečnosti. V rokoch 19701971 pracoval ako pomocný robotník v Lesnom závode v Bratislave. Roku 1976 sa presťahoval do Prahy, kde nadviazal kontakt s českým disidentským hnutím. Koncom 80. rokov sa vrátil do Bratislavy, kde 10. mája 1989 zomrel.

fa