Vážená redakcia SME,
TASR dňa 12.03.2003 po obdržaní tlačovej správy od TO MS SR, vydalo nasledovnú svoju správu o rozhodnutí ESĽP k moje sťažnosti proti SR, ktorú zverejnila aj web stránka SME:
12. 3. 2003 16:03:00]
ESLP: Pre štát je nevyhnutne chrániť prokurátorov pred
nepodloženými obvineniami
------------------------------------------------------------
Bratislava 12. marca (TASR) - Slovenska republika vyhrala
na Európskom sude pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu spor
s Alexejom Lešníkom z Košíc, ktorý ...
Následné moje stanovisko zaslané TO MS SR bolo :
"Žiadam, aby tlačová správa poskytnutá médiám TO MS SR vo veci rozhodnutia ESĽP, týkajúca sa mojej osoby, bola obratom opravená. Nie je v tejto pravdivé tvrdenie, že mám zrušené podnikanie v súvislosti s uvedeným. Je pravdou, že štátna správa v ktorej boli v t.č. nominanti HZDS /1996/o to mali enormný záujem. Rozsudok KS v Košiciach sp. zn.4 S 11/97-17 zo 04.06.1997 je jednoznačný a v môj prospech! V prípade, ak k oprave nedôjde, budem tento krok MS SR považovať za snahu očerniť, ako moju osobu, tak aj dobré meno mojej firmy."
Výsledkom toho bol "ospravedlňujúci" telefonát kompetentnej osoby MS SR, ktorá túto správu poskytla, čo nepovažujem za dostačujúce. Preto za účelom upresnenie uvádzam:
"Pri všetkej úcte k senátu ESĽP, ktorý hlasovaním v pomere 5:2 vzhliadol, že nedošlo k porušeniu mojich ľudských práv, mám za to, že rozhodol tak iba preto, že nie je mu známy stav prokuratúry a sudov na Slovensku po roku 1989! V týchto sú naďalej zabetónovaní bývalé komunistické kádre. V roku 1990 stačilo podľa zákona iba prehlásenie týchto štátnych zamestnancov, že nie sú v žiadnej politickej strane a mohli naďalej obžalovávať a "nestranne" súdiť tak, ako to bolo i v mojom prípade, kedy bývalý predseda základnej organizácie komunistickej strany, sudca Okresného súdu M. Sopoliga v Trebišove vzhliadol, že som sa dopustil verbálneho útoku na košického prokurátora v mojom, jemu adresovanom liste, ktorého som zároveň tituloval "súdruh". A naviac, kedy celú kauzu okolo mojej osoby, ktorá bola do roku 1989 perzekvovaná boľševikmi a sledovaná ŠtB, čitateľom priebežne prezentoval autor V.Pavlík v Nezenzurovaných novinách, vychádzajúcich v Brne. Zároveň Konfederácia prenasledovaných komunizmom vo Zvolene menovanému sudcovi v Trebišove v liste z 02.02. 1996 napísala:"Naše dokumentačné stredisko má veľmi zlé informácie o Vašej minulej kariére... dovolíme Vás požiadať o hlboké zamyslenie sa nad dobou v ktorej žijeme. Naša organizácia sa nedá ničím zastrašiť..." V liste O. Brdárskemu, sudcovi krajského súdu v Košiciach z 20.06.1996 zasa uviedla:"Je nanajvýš výsmechom, že Krajský súd v Košiciach "vraj" po preskúmaní našich "lístkov" a pasáži v Necenzurovaných novinách sú nezákonným zasahovaním do súdneho rozhodovania, ktorého cieľom je zastrašenie a psychologický nátlak na nezávislého sudcu...Tieto formulácie sú doslova šité z obdobia totalitnej moci komunizmu! Opačne, my sa zastrašiť nedáme, pretože sme prešli mnohými vykonštruovanými procesmi a poznáme už ťahy istých ľudí k čomu smerujú." Obidva listy podpísal Ing. Emil Slosiarik, v t.č. prvý podpredseda KPK.
O tom, že na súdoch pracujú naďalej boľševici "pretransformovaní" už za tzv. nezávislých, svedčí aj list Ľudovíta Bradáča, v t.č. prezidenta Združenia sudcov Slovenska z 19.09.1996, ktorý mi uviedol, že "všetky eticko - mravné a všeobecno právne problémy na ktoré poukazujete sú predmetom diskusii a riešenia v orgánoch Združenia". To znamená, že i ZSS bolo a aj teraz si je vedomé toho, že súdnictvo nie je očistené od boľševikov, ktorí za úzkej spolupráce s KSS a ŠtB do roku 1989 sa podieľali aj na nezákonných politických procesoch. Veď súdnictvo patrí v súčasnosti medzi tie na Slovensku, ktoré majú najnižšiu hodnovernosť. To isté sa týka aj prokuratúry, v ktorej situácia nie je o nič menej ružovejšia. Veď aký má mať občan rešpekt pred prokurátorom, ktorý potom, ako si odsedí svoje vo vyšetrovacej väzbe, opätovne sa vráti do tejto inštitúcie s právom vypracovávať obžaloby? O akom právnom štáte sa hovorí na Slovensku, keď sudcovia a prokurátori sa podieľajú i na obchodoch s narkotikami, na podplácaní, opíjajú sa na pracoviskách, atď., atď. Akú dôveru môže mať občan k týmto ľudom, ktorí sami porušujú zákony, ktoré majú chrániť? V demokratickom Západe, čo sa o Slovensku nedá zatiaľ povedať, takéto a podobné kauzy sú nemysliteľné a preto i ťažko pochopiteľné. Štátom platený úradník by tam nebol ani o minútu dlhšie v prípade, ak by také niečo vyšlo najavo. Preto čiastočne chápem stanovisko ESĽP, ktoré s istotou vyplýva z neznalosti pomerov na Slovensku.
Preto sa pýtam generálneho prokurátora SR a ministra spravodlivosti SR, že pred kým a pred čím treba chrániť prokurátorov a sudcov. Pred pravdou a kritikou občanov? Veď máloktorý štát EÚ má vo svojom trestnom zákone aj paragraf o verbálnom útoku na verejného činiteľa, ako je tomu na Slovensku, kde Trestný zákon a Trestný poriadok je s istými novelizáciami v podstate platný od roku 1961! Z čias boľševika, kedy sa stranícki funkcionári zastrešovali pred disidentom takýmto neeurópskym trestným postihom a akým sa v pretrvávajúco zastrešujú tí, ktorí sa boja toho, aby ich minulosť nevyšla najavo."
Alexej Lešník
