Bez súhlasu parlamentu ich nemožno trestne ani disciplinárne stíhať ani vziať do väzby.
Imunita už v minulosti pomohla napríklad Jánovi Langošovi, Ladislavovi Pittnerovi, Jánovi Belanovi či Jánovi Slotovi.
Na aprílovej schôdzi bude parlament o vydaní poslanca na trestné stíhanie hlasovať prvý raz v tomto volebnom období.
Prokuratúra ho požiadala, aby zbavil imunity Viliama Soboňu z HZDS, ktorý sa mal ako šéf kúpeľov v Sliači dopustiť podvodu a zneužívania informácií v obchodnom styku.
„Už to nebude také hektické ako v minulosti,“ hovorí Soboňa. Prípad kúpeľov sa podľa neho skôr či neskôr vecne dorieši. „Vyšetrovateľ mal 28 mesiacov na to, aby vyšetrovanie dokončil. Len vtedy je to ťažký prípad, ak chcú natesnať vinu na mňa,“ tvrdí.
Parlament má s hlasovaniami o zbavení imunity poslancov bohaté skúsenosti. Najmä v minulom volebnom období sa pri diskusiách o vydaní poslancov na stíhanie často viedol ostrý politický zápas.
Do roku 1998 bola imunita poslanca považovaná takmer za tabu. Ak aj prišli do parlamentu žiadosti vyšetrovateľa o zbavenie imunity, poslanci ich odmietali. Po nástupe prvej Dzurindovej vlády začali v parlamente tuhé boje o imunitu exponentov Mečiarovej vlády – exministra Gustáva Krajčiho a bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu.
Členovia vlády imunitu nemajú. Ústavný právnik Peter Kresák povedal, že imunita má chrániť parlament. História jej vzniku podľa neho súvisí s ochranou nezávislého rozhodovania zákonodarného zboru. „Je to ochrana voči orgánom výkonnej moci. Členovia vlády sú súčasťou výkonnej moci, oni sami sa pred sebou nemusia ochraňovať,“ hovorí.
Zákonodarcov nemožno stíhať za výroky prednesené v snemovni, a to ani po zániku mandátu. Takže urážky a nadávky v rozprave neboli ničím nezvyčajným. Situácia sa začala upokojovať najmä na konci minulého volebného obdobia. Prispela k tomu aj novela ústavy, ktorá poslaneckú imunitu oklieštila. Dotknutá osoba sa však môže brániť v občiansko-právnom konaní. Môže teda požadovať ospravedlnenie a finančné zadosťučinenie.
Robert Fico napríklad čelí za svoje výroky v parlamente žalobe ministra financií Ivana Mikloša. Povedal, že Mikloš je možno ešte bohatší ako Mečiar. Miklošov právny zástupca Ernest Valko hovorí: „Žiadame ospravedlnenie a jednu korunu.“
Nezávislý poslanec Miroslav Abelovský by nebol proti, keby imunita platila len na priestupky. Najčastejšie môžu využiť poslanci imunitu pri dopravnej kontrole. Abelovského ešte policajti nezastavili. „Už na to čakám. Starí poslanci hovoria, že ako prvý im treba dať poslanecký preukaz,“ hovorí. „Keby pýtali doklady a vedel by som, že som nič neurobil, ukázal by som im vodičský a občiansky preukaz.“
Komunista Karol Ondriáš tvrdí, že ako poslanec sa snaží dodržiavať všetky predpisy a zákony ešte dôslednejšie ako v minulosti. „Uvedomujeme si, že médiá by si zgustli, keby komunista niečo urobil.“ IGOR STUPŇAN
komu imunita nepomohla
GUSTÁV KRAJČI - poslanci súhlasili s trestným stíhaním bývalého ministra vnútra v prípade zmareného referenda. V roku 1999 trvala búrlivá debata štyri dni. Napokon však Krajči nebol za referendum súdený, lebo mu pomohla amnestia, ktorú vydal zastupujúci prezident Vladimír Mečiar.
IVAN LEXA - o beztrestnosť Lexu sa v minulosti usiloval Vladimír Mečiar. Vzdal sa v jeho prospech aj poslaneckého mandátu. Parlament aj tak v piatich prípadoch súhlasil s trestným stíhaním bývalého šéfa SIS. Najznámejšou bola kauza zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska. Lexa vtedy obvinenia komentoval slovami: „Sú to všetko voloviny.“ O pár dní neskôr diskusia parlamentu k návrhu na vzatie Lexu do väzby trvala osemnásť hodín. Poslanci s väzbou súhlasili.
IMRICH SLÁDEČEK - prišiel o imunitu v roku 2000. Išlo o prípad firmy Centrogel, ktorá dostala vyše dvadsať miliónov korún ako návratný finančný príspevok od okresného úradu práce na vytvorenie 111 pracovných miest. S novoprijatými pracovníkmi však po dvoch mesiacoch v skúšobnej lehote pracovný pomer zrušila. Sládeček poslancom povedal, že nešlo o podvod, ale o krach podnikateľského zámeru.
VÍŤAZOSLAV MORIC - o jeho výrokoch sa v jeseni 2000 diskutovalo v snemovni skoro celý deň. Moric hovoril, že tvrdenie: „Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila,“ nikdy nedával do súvislosti s Rómami. Podotkol, že pojem rezervácie použil na adresu neprispôsobivých občanov, ktorí „patria k určitému etniku“, avšak novinári jeho výroky účelovo pospájali a vytvorili slovné koláže. Hovoril, že on neútočí na Cigánov, ale na problém. Napokon mu poslanci imunitu odobrali. Viacerí z vládnej koalície však nehlasovali alebo do rokovacej sály ani neprišli. Moric ich označil za morálnych. (sp)
koho ochránila
JÁN LANGOŠ - v roku 1994 spôsobil pri autonehode ťažké ublíženie na zdraví svojmu spolujazdcovi Ladislavovi Snopkovi. Parlament nedal súhlas na jeho stíhanie.
LADISLAV PITTNER - v roku 1996 ho mali stíhať za výroky na mítingu KDH, ktorými mal ohroziť na verejnosti vážnosť šéfa vyšetrovateľov Jána Kosťova. Parlament nedal súhlas na jeho stíhanie.
JÁN BELAN - súdu sa vyhol v roku 1997. Zavinil nehodu, keď nedal prednosť cyklistke a tá utrpela trieštivú zlomeninu stavca. Belan nastúpil do parlamentu namiesto poslanca Františka Gauliedera. Viacerí poslanci HZDS tvrdili, že nevedeli, že sa vďaka tomu vyhne trestnému stíhaniu.
JÁN SLOTA - na mítingu na Kysuciach povedal: „My pôjdeme do tankoch a pôjdeme a zrovnáme Budapešť. (…) Nedáme ani centimeter štvorcový tým hajzlom maďarským.“ Výroky neboli pre poslancov dôvodom na súhlas so stíhaním. (sp)
KSS zažaluje ministra Zajaca
BRATISLAVA - Za svoje výroky by sa najnovšie mal zodpovedať minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Komunistom prekáža, že ich pri prerokovávaní novely zákona o zdravotnej starostlivosti prirovnal k Červeným Kmérom, ktorí v sedemdesiatych rokoch rozpútali v Kambodži krvavý teror. „Už sme tak trochu dohodnutí,“ povedal o žalobe poslanec KSS Karol Ondriáš.
Zajac v snemovni poslancom KSS povedal: „Keď mi tu hovoríte o genocíde národa, čo veľmi radi používate o imperializme, ja vám rozumiem, ja viem, kto tú genocídu spravil, ja viem, kto vyničil ľudskú dôstojnosť, ja veľmi dobre viem, že medzi Červenými Kmérmi a vami je len ten rozdiel, že ste v strednej Európe.“ Po prijatí zákona sa Zajac komunistom ospravedlnil. Hovorí, že išlo o emotívnu reakciu na otázky genocídy.
Ondriáš však neskrýva rozhorčenie: „Došla nám trpezlivosť. Mysleli sme, že invektívy prestanú a ľudia si uvedomia, že sme normálni ľudia.“
(sp)
