Bratislava 23. júla (TASR) - Úrad vlády SR poskytol na verejnú diskusiu návrh novely zákona na ochranu osobných údajov, ktorý vypracoval vládny splnomocnenec pre ochranu osobných údajov Pavol Husár. Novelu si vyžiadala prax, ktorá ukázala nevyhnutnosť úprav na odstránenie možného rôzneho výkladu viacerých ustanovení. Návrh novely súčasne reaguje aj na prijatie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nutnosť dosiahnutia úplného súladu s príslušnými európskymi normami a písomné odporúčania zahraničných expertov, ktorí preverovali zabezpečenie ochrany osobných údajov v SR. Prijatím novely zákona by sa tak mali lepšie zabezpečiť práva a základné slobody občanov v oblasti ochrany osobných údajov.
Návrh napríklad nanovo upravuje časť "súhlas dotknutej osoby", pretože je nevyhnutné presne stanoviť, za akých podmienok sa súhlas nevyžaduje. Pri spracúvaní osobných údajov v praxi totiž prevádzkovatelia považovali za súhlas dotknutých osôb aj situáciu, ak tieto osoby vyslovene nenamietali, čo prinášalo pri kontrolách mnoho nejasností.
Osobitne návrh novely reaguje na hardwarový a softwarový vývoj pri prevádzkovaní automatizovaných informačných systémov a ukladá povinnosť ich prevádzkovateľom postupovať v zmysle zvýšenej ochrany osobných údajov. Podstatné zmeny sa navrhujú aj pri registrácii informačných systémov, pričom najdôležitejšou je začlenenie registrácie do Štátneho dozoru nad ochranou osobných údajov - teda do jedného organizačného celku. Doterajšie rozdelenie medzi dva ústredné orgány štátnej správy - Štatistický úrad SR a Úrad vlády SR - je v Európe nezvyčajné. Štátny dozor súčasne rozšíri svoju pôsobnosť dozoru aj na policajné informačné systémy.
V texte sa ďalej navrhuje centrálna registrácia tých informačných systémov, v ktorých sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov, a takých systémov, kde existuje cezhraničný tok osobných údajov. Ostatné by podliehali evidencii, ktorú povinne vedú prevádzkovatelia. V časti štátneho dozoru nad ochranou osobných údajov sa navrhovanou novelou zabezpečí väčšia nezávislosť orgánu, ktorý dozor vykonáva. Takéto riešenie vyžadujú aj experti Európskej komisie (EK). Na ich odporúčanie sa zmení názov funkcie "splnomocnenec" na "komisár", čím sa dosiahne zjednotenie názvu funkcie s názvom v anglicky hovoriacich krajinách. Novonavrhovaným poradným a odvolacím orgánom komisára je Rada na ochranu osobných údajov. Táto by sa mala vyjadrovať ku všetkým zložitým otázkam z oblasti porušenia ochrany osobných údajov.
Výška pokút bola upravená vzhľadom na výšku pokút v okolitých krajinách, predovšetkým v susednej Českej republike. V štátoch Európskej únie (EÚ) sa horná hranica výšky pokuty za porušenie zákona o ochrane osobných údajov pohybuje v priemere okolo 7 miliónov v prepočte na slovenské koruny. V Českej republike je to dokonca 10 miliónov českých korún a pokutu možno uložiť opakovane až do výšky 20 miliónov českých korún. Táto sankcia v ČR platí aj za nerešpektovanie oznamovacej povinnosti informačného systému, ktorá je primárnym aktom jeho registrácie pred začatím spracúvania osobných údajov. Existujú však reálne obavy, že prevádzkovatelia informačných systémov spracúvajúcich osobné údaje v ČR nie celkom zákonným spôsobom prenesú svoje aktivity na územie SR z dôvodu diametrálne nižších sankcií za porušenie zákona v prípade, že budú ich aktivity odhalené. Druhým dôvodom zvýšenia hornej hranice sankcie na 10 miliónov korún je zosúladiť výšku pokuty v SR s jej výškou v krajinách EÚ.
Návrh súčasne zavádza biometrické údaje ako novú osobitnú kategóriou osobných údajov. Napríklad odtlačky prstov a DNA analýza patria medzi osobné údaje fyzickej osoby, na základe ktorých je dotknutá osoba jednoznačne a nezameniteľne určiteľná.
*alf som
NNNN
