ne organizácie.
„Návrh je dobrý, prísny a dúfam, že bude priechodný aj v parlamente,“ vyhlásil minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Rovnako sa vyjadroval Igor Federič, zástupca Smeru v komisii. „Všetci poslanci Smeru určite zdvihnú ruku za tento zákon,“ povedal.
Sporné sú podľa Lipšica dve časti navrhovaného zákona. Prvou je otázka, či aj funkcionári územnej samosprávy budú pod zákon podliehať. Lipšic je za to. „Samosprávy budú hospodáriť s miliardovým rozpočtom, preto by to malo byť transparentné,“ tvrdí. Proti tomu sa postavil zástupca SDKÚ v komisii Roman Vavrík.
Spor sa vedie aj o postzamestnanecké obmedzenia. Ústavní činitelia by po odchode z funkcie mali určené časové obdobie, počas ktorého by nemohli prijať ponuku pracovať pre subjekt, v prospech ktorého vo funkcii rozhodovali. Nesúhlasil s tým zástupca jednej zo strán. Lipšic nechcel prezradiť ktorej. „Nechcem navodiť konfliktnú atmosféru,“ povedal.
Ak bude zákon prijatý, počíta aj so sankciami. Ústavní činitelia a štátni funkcionári by v prípade jeho porušenia mohli čeliť pokute od 5-tisíc do 5 miliónov korún. V prípade recidívy alebo obzvlášť závažného previnenia by mohli prísť aj o funkciu. Ak by išlo o poslancov, rozhodnutie by preskúmaval Ústavný súd.
Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude môcť začať konať, ak s tým bude súhlasiť tretina jeho členov. „Preto, aby koalícia nemohla zablokovať kauzy koaličných politikov,“ vysvetlil Lipšic. Plénum parlamentu už bude rozhodovať nadpolovičnou väčšinou.
Ústavní činitelia a štátni funkcionári budú mať povinnosť zverejňovať majetkové priznania, ktoré budú zverejnené na internetovej stránke parlamentu. To isté platí aj pre ich najbližších rodinných príslušníkov.
Podľa Lipšicových predstáv by mohol byť zákon účinný už od 1. júla. (rp)
