Bratislava 21. marca (TASR) - Úlohou zástupcu SR pre konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu je zastupovať a obhajovať záujmy SR. Budúci zástupca Peter Kresák vo všetkých sporoch teda bude vystupovať ako odporca.
V súčasnosti sa nachádza na ESĽP vyše 80 podaní voči SR. Ako povedal v rozhovore TASR Kresák, nie o všetkých súd rozhodol, že ich prijme na ďalšie konanie.
ESĽP je najvýznamnejšou inštitúciou. Obracajú sa naň fyzické alebo právnické osoby členských krajín Rady Európy vtedy, keď dospejú k záveru, že do ich práv a slobôd, ktoré majú garantované v Európskom dohovore o ľudských právach, zasiahol štát alebo akýkoľvek orgán verejnej moci a už vyčerpali všetky vnútroštátne možnosti. "Každý štát má pred ESĽP svojho zástupcu, ktorý napríklad podáva stanovisko danej krajiny k podaniam, ale v určitom procesnom štádiu sa aj snaží dosiahnuť zmier s navrhovateľom," doplnil.
Všetky konania pred ESĽP sú dôverné. Kresák tvrdí, že vo väčšine podaní, ak si súd prijme, môže dať za pravdu navrhovateľovi. "Väčší priestor je potom v mediácii (pozn. mimosúdne urovnanie sporu). Nedá sa očakávať, že by zástupca ktorejkoľvek krajiny dokázal zvrátiť nedostatky, ktoré sa vyskytli v konaní iných orgánov. Značná časť aktivity musí byť vedená aj voči samotných orgánom, aby sa odstraňovali dôvody," zdôraznil budúci zástupca SR pred ESĽP.
Kresák nastúpi do funkcie od 1. apríla a bude sa na neho vzťahovať zákon o štátnej službe. "Budem sa snažiť prácu zástupcu posunúť ďalej. Chcem pre ňu získať nových mladých ľudí s odbornými a jazykovými znalosťami, ktorí majú záujem pracovať v tomto tíme," dodal. Nový zástupca sa bude v budúcnosti snažiť byť v kontakte tými orgánmi SR voči ktorým sú podávané sťažnosti, chce hľadať spoluprácu s ministerstvom spravodlivosti, najvyšším súdom i Súdnou radou SR, aby sa zrýchlilo súdne konanie. Odôvodnil to tým, že práve prieťahy v súdnom konaní patria medzi najčastejšie podania od občanov na ESĽP. "Aj keď budem zástupca štátu - odporca, občanom sa budem snažiť pomôcť v hľadaní cesty spolupráce práve s týmito orgánmi, aby prijímali také právne úpravy, ktoré by zlepšili stav do budúcnosti," dodal Kresák.
Charakter rozhodnutí ESĽP je vždy inter partes - dotýka sa zúčastnených strán v spore. Poučenie, ktoré vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, je však významné v širšom kontexte. "Často sa v ňom nachádzajú zdôvodnenia myšlienok a doktríny. Je rozumné, ak sa každý štát snaží potom rozhodnutia ESĽP pretaviť do legislatívy alebo všeobecných záväzných predpisov. Dôležité je aj to, že rozhodnutia a odôvodnenia ESĽP musia mať veľký význam do budúcnosti pre rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v SR," dodal.
